Havarijné plánovanie

Definície z oblasti havarijnej pripravenosti a plánovania a základné pravidlá sú popísané v slovenských zákonoch a vyhláškach a niektoré pravidlá – hlavne o vzájomnej informovanosti s inými štátmi aj v legislatíve EÚ a viacerých dvojstranných a medzinárodných dohodách

Aby sa predišlo neuváženému konaniu počas havárie, činnosť spoločností vlastniacich jadrové zariadenia (držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení), ale aj štátnych orgánov musí byť vopred premyslená a plánovaná. Úrad jadrového dozoru a ďalšie štátne orgány preto pozorne kontrolujú prípravu a precvičovanie havarijných plánov:

  1. vnútorný havarijný plán – opisuje, ako bude prevádzkovateľ fungovať počas havárie a čo urobí pre ochranu svojich zamestnancov a rýchle informovanie inštitúcií a ľudí okolo
  2. plán ochrany obyvateľstva – hovorí o tom, ako ochrániť obyvateľov v blízkom okolí jadrových elektrární – v tzv. oblasti ohrozenia / zóne havarijného plánovania. Popisuje najmä povinností štátnych orgánov na úrovni kraja
  3. havarijný dopravný poriadok – popisuje čo a ako urobiť, aby sa minimalizovalo riziko pri nehodách a haváriách pri preprave

Dozorné orgány komunikujú s držiteľmi povolenia o tom, ako bude zorganizovaná prípadná odozva na havárie už od okamihu prejavenia úmyslu stavať jadrové zariadenie – nič sa nenecháva na náhodu a improvizáciu krátko pred spustením prevádzky.

Súbor havarijných plánov potom dotvárajú havarijné postupy a predpisy orgánov a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na odozve na jadrovú alebo radiačnú haváriu. Takéto predpisy má napríklad aj Úrad jadrového dozoru.

Jadrové elektrárne na Slovensku sú zdrojom elektrickej energie, ktorá poháňa výrobné linky v závodoch, osvetlenie na uliciach, lekárske prístroje, ale aj vašu rúru a práčku. Ako skoro každá ľudská činnosť, aj výroba elektriny v jadrových elektrárňach a práca v súvisiacich zariadeniach prináša určité riziká.

Okrem rizika výpadku elektriny je hlavnou obavou, súvisiacou s týmto typom elektrární, že z nej uniknú rádioaktívne materiály, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie.

Aby sa tomuto riziku predišlo, musia elektrárne a iné jadrové zariadenia spĺňať prísne bezpečnostné predpisy a na Slovensku ich aj spĺňajú. Skúsenosť nás však naučila, že nikdy nedokážeme premyslieť všetky možné scenáre a vývoj situácie a je dobré urobiť preventívne kroky. Týmito krokmi sa v prípade jadrových zariadení zaoberá „havarijné plánovanie a pripravenosť“.

Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.

Aktualizácia: 06.09.2022