Definície a základné pravidlá z oblasti havarijného plánovania a pripravenosti sú zakotvené v slovenskej legislatíve. Niektoré postupy – najmä o vzájomnej informovanosti s inými štátmi upravujú legislatívne predpisy EÚ a viaceré dvojstranné a medzinárodné dohody.
Aby sa predišlo neuváženému konaniu počas havárie, činnosť držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení, ako aj štátnych orgánov musí byť vopred premyslená a plánovaná. Úrad jadrového dozoru a ďalšie štátne orgány preto pozorne kontrolujú prípravu a precvičovanie havarijných plánov:
- Vnútorný havarijný plán / Predbežný vnútorný havarijný plán – opisuje činnosť držiteľa povolenia počas udalostí, opatrenia na ochranu zamestnancov a spôsob včasného informovania inštitúcií a verejnosti. Schvaľuje ho Úrad jadrového dozoru.
- Plán ochrany obyvateľstva – určuje postup ochrany obyvateľstva v oblasti ohrozenia (zóne havarijného plánovania) v okolí jadrových zariadení. Popisuje najmä povinnosti štátnych orgánov na úrovni kraja. Posudzuje ho Úrad jadrového dozoru a schvaľuje Ministerstvo vnútra.
- Havarijný dopravný poriadok – stanovuje opatrenia na minimalizáciu rizík pri nehodách a haváriách počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Posudzuje ho Úrad jadrového dozoru a schvaľuje a schvaľuje Ministerstvo dopravy.
Dozorné orgány komunikujú s držiteľmi povolenia o organizácii odozvy na udalosti už od fázy zámeru umiestňovania jadrového zariadenia.
Súbor havarijných plánov potom dopĺňajú postupy a predpisy orgánov a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na odozve na jadrovú alebo radiačnú haváriu. Takéto predpisy má vypracované aj Úrad jadrového dozoru.
Jadrové elektrárne na Slovensku sú zdrojom elektrickej energie, ktorá napája priemysel, verejné osvetlenie, zdravotnícke zariadenia, ale aj bežné spotrebiče v domácnostiach. Ako každá ľudská činnosť, aj výroba elektriny v jadrových elektrárňach a činnosti v iných jadrových zariadeniach prinášajú určité riziká.
Okrem rizika prerušenia dodávok elektrickej energie je hlavnou obavou možný únik rádioaktívnych látok, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie. Aby sa týmto rizikám predišlo, musia elektrárne a iné jadrové zariadenia spĺňať prísne bezpečnostné predpisy a mať zabezpečenú schopnosť účinne reagovať aj na nepredvídateľné krízové scenáre. Postupmi a opatreniami na elimináciu rizík sa zaoberá „havarijné plánovanie a pripravenosť“.
Orgány štátnej správy, obce, ako aj fyzické a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracovávaní havarijných plánov a zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva na precvičovaní a tiež na spolupráci pri uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov udalostí na jadrových zariadeniach.
Aktualizácia: 12.03.2026