Klasifikácia udalostí

Klasifikácia udalostí

Využívanie jadrovej energie, podobne ako väčšina ľudských činností, okrem nesporných výhod prináša aj určité riziká. Jedným z nich je riziko vzniku neštandardnej situácie – udalosti na jadrovom zariadení alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. Ide o rôzne druhy udalostí, ktoré rozlišujeme podľa rozsahu a podľa závažnosti ich vplyvu na obyvateľstvo a životné prostredie.

Rozdelenie udalostí podľa vplyvu:

Porucha, ktorá spôsobila

  • ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných funkcií
  • narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych následkov
  • vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania
  • porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných funkcií
  • aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez priamych následkov
  • porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez priamych následkov
  • iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie následkov
  • únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené limity ožiarenia

Nehoda, ktorá spôsobila

  • ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií
  • zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov
  • závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér
  • únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia

Havária, ktorá spôsobila

  • únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na ochranu obyvateľstva

Rozdelenie udalostí podľa cesty úniku:

  • technologické nehody – nehody, pri ktorých je porušená jadrová bezpečnosť a zlyhajú spravidla viaceré bezpečnostné systémy. Pri takýchto nehodách môže napríklad dôjsť k úniku rádioaktívnych materiálov mimo priestory, ktoré na to boli určené. Ako typický príklad sa dá uviesť havária na jadrovej elektrárni Bohunice A1, kde došlo k čiastočnému taveniu paliva a takému poškodeniu reaktora, že už nebolo možné jeho ďalšie prevádzkovanie.
  • nadlimitné ožiarenie človeka – spravidla nemá dlhodobý vplyv na zdravie a život ožiarených, hoci sa vyskytujú aj výnimky (za posledných 10 rokov je celosvetovo známych približne 5 takých udalostí). Takáto udalosť sa vyskytuje najmä pri použití medicínskych a priemyselných žiaričov. Veľmi zriedka dôjde k nadlimitnému ožiareniu zamestnancov v jadrových zariadeniach.
  • únik do hydrosféry – potokov, riek, jazier a pod. K takýmto udalostiam dochádza veľmi zriedkavo. Ich vplyv na obyvateľstvo závisí od toho, ako veľmi sú vodné toky využívané na rekreačné a poľnohospodárske účely a tiež od toho, akým spôsobom sa v danej oblasti získava pitná voda. Vplyv na ľudí sa znižuje, ak sa jedná o únik do veľkej a tečúcej masy vody. Referenčnou udalosťou pre únik do hydrosféry sa dá chápať prenikanie kontaminovaných vôd z havarovaných elektrární Fukušima Dai-iči do vôd Tichého oceána. Odborníci MAAE hovoria o veľmi nízkom vplyve tohto úniku na zdravie obyvateľstva a morské ekosystémy. Obavy a z nich vyplývajúce hospodárske škody pre okolité obyvateľstvo však rozhodne nie sú zanedbateľné.
  • únik do atmosféry – ako pri veľkej časti priemyselných činností, aj v jadrových elektrárňach dochádza k tzv. organizovaným výpustiam rádioaktívnych látok do životného prostredia, ktoré podliehajú povoleniu príslušných orgánov. Tieto výpuste majú veľmi prísne pravidlá, ktoré sa týkajú ich filtrácie, množstva a ďalších podmienok. V prípade nehôd a havárií však môže dôjsť aj k neplánovaným únikom – najväčším v histórii bol únik z Černobyľskej atómovej elektrárne, kde v dôsledku narušenia integrity reaktora a následnom vznietení a niekoľkodňovom horení grafitu. Pre lepšiu predstavu o takomto type havárií môžu poslúžiť havárie na americkej elektrárni Three Mile Island a japonskej Fukušima Dai-iči. Na Three Mile Island došlo k ťažkému porušeniu paliva v reaktore, ale do okolia unikli len menej škodlivé rádioaktívne materiály – najmä vzácne plyny (ich výhodou je, že pri vdýchnutí neostávajú v organizme). Vo Fukušime Dai-iči došlo vplyvom nepriaznivého vývinu udalostí po prílivovej vlne tsunami, výpadku elektrického napájania a chladenia paliva k taveniu paliva, nahromadeniu kritického množstva vodíka, jeho detonácii a následne úniku širokého spektra štiepnych materiálov do atmosféry. Rozsahom úniku sa jednalo iba o niekoľkonásobne menší únik oproti černobyľskému, ale šťastnou okolnosťou bol vietor, ktorý odniesol časť uniknutých rádioaktívnych materiálov nad more. Napriek tomu viedol k evakuácii a následne presídleniu veľkého množstva obyvateľov z okolitých dedín a mestečiek.
  • kombinácia predchádzajúcich typov – najmä pri veľkých únikoch sú udalosti komplexnejšie a nedajú sa zaradiť do jednej z týchto skupín. Pri černobyľskej udalosti došlo okrem úniku do atmosféry k rozsiahlym ožiareniam personálu a likvidátorov. Pri fukušimskej havárii, hoci sa podarilo zamedziť nebezpečnému ožiareniu ľudí, je stále treba riešiť nebezpečenstvo úniku rádioaktívnych materiálov do blízkeho mora.

Havarijná klasifikácia udalostí na jadrových zariadeniach

V súlade s vyhláškou č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie je pre havarijnú klasifikáciu zavedená trojstupňová klasifikácia udalostí podľa jej závažnosti:

  • 1. stupeň – pohotovosť – ide o stav, pri ktorom je ohrozené alebo porušené plnenie bezpečnostných funkcií, sú narušené alebo nefunkčné bezpečnostné bariéry, hrozí únik rádioaktívnych látok alebo unikli rádioaktívne látky, čo môže viesť alebo vedie k nedovolenému ožiareniu osôb v stavebných objektoch a v prípade nepriaznivého vývoja udalosti hrozí únik rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov jadrového zariadenia
  • 2. stupeň – núdzový stav na území jadrového zariadenia – ide o stav, ktorý môže viesť alebo vedie k úniku rádioaktívnych látok mimo stavebných objektov jadrového zariadenia a na jeho územie
  • 3. stupeň – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia – ide o stav, ktorý môže viesť alebo vedie k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia

Aktualizácia: 28.09.2021