Opatrenia v prípade udalosti

Pri havárii na jadrovom zariadení môže dôjsť k úniku rádioaktívnych plynov a aerosólov z jadrového zariadenia. Únik rádioaktívnych látok do povrchovej alebo spodnej vody pri havarijnej situácii je menej pravdepodobný a spravidla nespôsobuje bezprostredne po udalosti ožiarenie veľkých skupín obyvateľov.

Unikajúce rádioaktívne vzdušniny sa pri udalosti premiešavajú so vzduchom a šíria sa do okolia. Pritom dochádza k ich riedeniu. Okrem toho sa aktivita rádionuklidov, najmä tých, ktoré majú krátky polčas premeny, ich premenou postupne znižuje. Rýchlosť šírenia a premiešavania, smer šírenia, výška, v ktorej sa kontaminovaný vzduch zdržuje a podiel rádionuklidov, ktoré zo zmesi vzduchu vypadávajú a usadzujú sa na povrchu zeme (na pôde, rastlinách, na stavebných objektoch a pod.) závisí najmä od lokálnych meteorologických podmienok. Masu kontaminovaného vzduchu, ktorý takto vzniká nazývame rádioaktívny oblak.

V prípade, že by došlo k havárii na jadrovom zariadení a šíreniu rádioaktivity do životného prostredia je potrebné zabezpečiť, aby bolo ožiarenie obyvateľstva čo najnižšie. To sa dosiahne opatreniami na jadrovom zariadení, ktorými sa obmedzí alebo zastaví únik rádioaktívnych látok a vhodným uplatnením ochranných opatrení na ochranu obyvateľstva. Medzi ochranné opatrenia v skorej, prechodnej a z časti aj neskorej fázy patrí najmä ukrytie, jódová profylaxia, evakuácia, zákaz spotreby nebalených potravín, regulácia spotreby potravín, dočasné premiestnenie obyvateľstva, presídlenie, dekontaminácia osôb, dekontaminácia kontaminovaného územia, zdravotná starostlivosť o ožiarené a kontaminované osoby.

V skorej fáze havárie je ožiarenie spôsobené externým ožiarením spôsobeným rádionuklidmi, ktoré sú v rádioaktívnom oblaku a rádionuklidmi, ktoré postupne z mraku vypadávajú a ukladajú sa na zemskom povrchu. Okrem toho je ožiarenie spôsobené inhaláciou (vdychovaním) rádionuklidov z rádioaktívneho oblaku. Predpokladá sa, že obyvatelia v tejto fáze dodržia pokyny a nebudú konzumovať kontaminované potraviny.

V prechodnej a neskorej fáze dochádza k externému ožiareniu obyvateľov spôsobenému rádionuklidmi, ktoré vypadli z mraku a usadili sa na povrchoch. Okrem toho prispieva k vnútornému ožiareniu vdychovanie usadených rádionuklidov, ktoré sa za vhodných podmienok môžu rozptylovať vo vzduchu. K ožiareniu môže prispievať aj konzumácia potravín (ingescia), ktorých kontaminácia rádionuklidmi je nižšia ako prípustné hodnoty.

Opatrenia v období ohrozenia

Opatrenia je potrebné vykonať preventívne v dobe od hrozby úniku až po únik rádioaktívnych látok do okolia.

Za nariaďovanie opatrení na ochranu obyvateľstva zodpovedá:

  • držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia, ak udalosť nepresiahla územie jadrového zariadenia,
  • starosta obce, ak udalosť nepresiahla katastrálne územie obce,
  • prednosta obvodného úradu, ak mimoriadna udalosť nepresiahla územný obvod kraja,
  • predseda vlády SR, ak mimoriadna udalosť presiahla územný obvod jedného kraja.

Výkonným orgánom, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie, je krízový štáb. V súlade so zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov si vláda SR zriaďuje Ústredný krízový štáb, obvodné úrady a obce vlastné krízové štáby.

Vyrozumenie osôb činných pri riešení udalostí a príprava varovania obyvateľstva
Informáciu o ohrození resp. udalosti na JZ dostane Koordinačné stredisko IZS ObÚ v sídle kraja, ktorého úlohou bude vyrozumieť osoby činné pri riešení udalostí na JZ a preveriť na obciach a určených organizáciách pripravenosť prostriedkov varovania tzv. „tichou skúškou“.

Príprava na prípadné uskutočnenie neodkladných opatrení v skorej fáze v oblasti ohrozenia. Je potrebné zamerať sa hlavne na:

  • prípravu ochranných stavieb,
  • doplnenie potrieb jódových profylaktík z rezervy a tam, kde bude treba,
  • prípravu síl a prostriedkov (SaP) na reguláciu pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
  • prípravu evakuačných opatrení (hlavne odborné zabezpečenie evakuácie),
  • kontrolu a prípravu prostriedkov individuálnej ochrany (PIO) a improvizovaných PIO,
  • prípravu zdravotníckych opatrení,
  • prípravu hygienických opatrení s dôrazom na konzumáciu potravín a vody,
  • prípravu na vykonanie hygienickej očisty,
  • prípravu veterinárnych opatrení,
  • plnenie prípravných opatrení členov Krízového štábu (KŠ) ObÚ,
  • upresnenie potrebnej dokumentácie,
  • preverenie SaP na vykonávanie záchranných prác.

Informovanie obyvateľstva o opatreniach v období ohrozenia podľa prílohy č. 4. vyhlášky ÚJD SR č. 55/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa zákona č. 541/2004 Z. z. a vyhlášky ÚJD SR č. 55/2006 Z. z. je povinný držiteľ povolenia informovať o nehode alebo havárii, stupni závažnosti a ich predpokladanom vývoji, o opatreniach v období ohrozenia a o neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva v skorej, prechodnej a v neskorej fáze. Tieto informácie budú v prípade havárie dostupné aj na webovej stránke ÚJD SR.

Neodkladné opatrenia v skorej fáze

Vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov nehôd alebo havárií a varovanie obyvateľstva

Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb je súhrn technických a organizačných opatrení na bezprostredné a včasné informovanie obyvateľov, zamestnancov jadrových zariadení, dodávateľských spoločností, štátnych a súkromných organizácií a vybraných osôb v oblasti ohrozenia o mimoriadnej udalosti v jadrovom zariadení spojenej s únikom alebo s hrozbou úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia. Systémy varovania a vyrozumenia boli vybudované na filozofii vzájomnej nezávislosti a navzájom sa dopĺňajú.
Technickým prostriedkom systému Varovania obyvateľstva je elektronická siréna s výstražným zvukovým signálom a hovorenou informáciou. Varovanie obyvateľstva sa uskutočňuje dohovorenými akustickými signálmi:

  • VŠEOBECNÉ OHROZENIE – dvojminútový kolísavý tón sirén doplnený hovorenou informáciou, opakovanou 3 krát
  • KONIEC OHROZENIA – dvojminútový stály tón sirén bez opakovania, doplnený hovorenou informáciou „Koniec ohrozenia“.
  • SKÚŠKA SIRÉN – dvojminútový stály tón sirén bez opakovania, doplnený hovorenou informáciou „Pozor, skúška sirén“ na začiatku a „Koniec skúšky sirén“ na konci, opakovanou 3 krát

Pri udalosti klasifikovanej ako „NÚDZOVÝ STAV NA ÚZEMÍ JZ a/alebo NÚDZOVÝ STAV V OKOLÍ JZ“ je výstražný zvukový signál doplnený hovorenou informáciou „Pozor, radiačné ohrozenie” , vysielaná priamo zo systému Varovania

Technické prostriedky vyrozumenia obyvateľstva v oblasti ohrozenia:

  • Slovenský rozhlas
  • Slovenská televízia
  • obecné (mestské) rozhlasy a televízie (ich využitie zabezpečuje samospráva)
  • podnikové (závodné) rozhlasy (ich využitie zabezpečujú jednotlivé organizácie)

Varovanie a vyrozumenie orgánov, organizácií, obyvateľstva a určených osôb v okolí JZ vykonajú:

  • v priestoroch a vo všetkých objektoch jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia – držiteľ povolenia
  • na ostatnom území v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhláškou MV SR č. 388/2006 Z. z. o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO v znení neskorších predpisov – krízový štáb, určené orgány štátnej správy, samosprávy a ďalšie právne subjekty

Monitorovanie radiačnej situácie

Monitorovanie radiačnej situácie zabezpečujú jednak držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení, jednak kompetentné štátne orgány. Zber dát je koordinovaný cez Ústredie radiačnej monitorovacej siete, ktoré je jednou zo zložiek Úradu verejného zdravotníctva.

Monitoring radiačnej situácie má slúžiť pre potrebu upozornenia na zvýšené úrovne radiácie v životnom prostredí (sieť včasného varovania), ale tiež na lepšie cielenie ochranných opatrení v prípadoch, keď už došlo k vážnej radiačnej havárii.

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa plánuje v oblasti ohrozenia a zabezpečuje sa súčasne s varovaním obyvateľstva. Reguláciou pohybu osôb a dopr. prostriedkov sa rozumie:

  • odklonenie dopravy,
  • zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia,
  • zabezpečenie plynulosti prechodu záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,
  • zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia,
  • zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate,
  • zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia,
  • určenie a zriadenie kontrolných stanovíšť

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa vykonáva ihneď po varovaní a vyrozumení v území vymedzenom 21 km okruhom v lokalite Jaslovské Bohunice a na území vymedzenom 20 km okruhom v lokalite Mochovce bez vyčkávania na výsledky monitorovania a na rozhodnutie KŠ. Miesta pôsobenia a konkrétnej činnosti sa upresňujú v nadväznosti na aktuálnu situáciu a vykonávané opatrenia.

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov je riadená dotknutými obvodnými úradmi, pričom jej plánovanie je koordinované ObÚ v sídle kraja a reguláciu po vzniku radiačnej havárie zabezpečuje Policajný zbor (PZ), Železničná polícia (ŽP), obecná polícia alebo jednotky CO v zmysle platnej legislatívy jednotlivých zložiek.

Prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť

Prvá predlekárska pomoc bude poskytovaná dostupnými silami a prostriedkami vrátane svojpomoci a vzájomnej pomoci občanov. Neodkladná zdravotná starostlivosť bude poskytovaná v zdravotníckych zariadeniach.

Čiastočná hygienická očista osôb

Čiastočnú hygienickú očistu je potrebné vykonávať počas celého obdobia trvania radiačného ohrozenia.
Pri evakuácii sa bude vykonávať hygienická očista v dostupných zariadeniach, ubytovacích zariadeniach a v domácnosti.
Hygienickú očistu je potrebné upresniť, odvolať, prípadne na ďalšom území nariadiť podľa výsledkov monitorovania a na základe rozhodnutia krízového štábu.

Používanie špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany – individuálna ochrana

Individuálnu ochranu obyvateľstva je potrebné realizovať improvizovanými prostriedkami, ktoré sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky. Špeciálne prostriedky individuálnej ochrany použijú záchranné zložky IZS a jednotky CO. Rozhodnutie o výdaji PIO obyvateľstvu vydáva Ústredný krízový štáb na základe výsledkov monitorovania, rešpektujúc pritom zásadu, že výdaj PIO je možné realizovať len na území, ktoré nie je ohrozené rádioaktívnym spádom.

Ukrytie

Ukrytie je vcelku jednoduché opatrenie, ktorým sa môže znížiť ožiarenie obyvateľov v miestach, ktorými bude prechádzať alebo prechádza rádioaktívny oblak. Využijú sa pritom ochranné vlastnosti budov. Ochranné vlastnosti budov závisia od stavebného materiálu úkrytu, hrúbky stien, počtu a tesnosti okien a dvier a tiež od disciplíny a režimu v úkryte.
Ukrytie bude nariadené v prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktivity aj v prípade, že sa následne počíta s vykonaním evakuácie. Po nariadení ukrytia, v prípade havarijnej situácie, je potrebné, aby sa osoby zdržovali v uzatvorených budovách.

Cieľom ukrytia je obmedziť

  • externé ožiarenie z kontaminovaného oblaku a z rádionuklidov, ktoré sa usadili na povrchu,
  • vnútorné ožiarenie spôsobené inhaláciou (vdychovaním) rádionuklidov prítomných v kontaminovanom vzduchu,
  • povrchovú kontamináciu osôb v zasiahnutom území.

Pri krátkodobom úniku ukrytie môže znížiť ožiarenie spôsobené inhaláciou až trojnásobne. Zníženie dávky spôsobenej inhaláciou sa dosiahne tým, že sa úkryt uzavrie a podľa možnosti utesní, čím sa zníži prenikanie aktivity z vonkajšieho prostredia. Pri dlhšom úniku a nedostatočnej tesnosti úkrytu účinnosť klesá.

Ukrytie môže znížiť ožiarenie spôsobené externým žiarením z oblaku a depozitu o niekoľko desiatok percent až 10 násobne, v prípade dobre tienených priestorov až 1000x. Zníženie ožiarenia závisí od umiestnenia krytu, druhu stavebného materiálu, hrúbky stien a veľkosti a počtu okien.

Kde sa ukryť?

Najvyšší stupeň ochrany poskytnú úkryty v suteréne bez okien. Ak budova nemá suterén je vhodné ukryť sa v priestore, ktorý je v strede budovy a nemá okná. Podkrovie spravidla nie je vhodné na ukrytie.

Ako má byť úkryt vybavený?

V úkryte by malo byť zabezpečene primerane pohodlné sedenie, prípadne i ležanie. Nezabudnite na vhodné oblečenie, prípadne prikrývky. Mali by byť k dispozícii zásoby pitnej vody a balených potravín na dva dni. K dispozícii by malo byť aj hygienické zariadenie. Ak to nie je možné inak, je potrebné zabezpečiť provizórne riešenie. Je potrebné, aby boli k dispozícii pravidelne užívané lieky a tiež lieky, ktoré možno bude potrebné užiť (proti bolesti, na ukľudnenie). Ak je v úkryte malé dieťa je potrebné zabezpečiť vhodnú stravu a hygienické potreby. Ak je v úkryte domáce zvieratko (pes, mačka a pod.) je potrebné zabezpečiť vodu a potravu aj pre ne. Ďalej je potrebné mať zdroj svetla na batériu (pre prípad výpadku zásobovania elektrickou energiou) a rádioprijímač na batérie. Nezabudnite si nabiť a zobrať do úkrytu mobilný alebo pevný telefón. Na rozptýlenie je vhodné mať po ruke knihu alebo spoločenské hry.

Čo bude potrebné urobiť pred ukrytím?

Pred ukrytím je potrebné postarať sa o ustajnenie a zabezpečenie krmovín a vody pre hospodárske zvieratá, treba sa postarať o domáce zvieratká, ak je čas, treba zakryť zásoby krmovín a, zabaliť zásoby potravín. V prípade, ak v susedstve žijú dôchodcovia alebo chorí, je potrebné overiť, či k nim prenikol signál, či majú zabezpečené ukrytie a potrebnú starostlivosť.
Pokiaľ sú členovia rodiny v čase nariadenia ukrytia v zamestnaní alebo v škole bude im ukrytie, ak bude potrebné, zabezpečené na pracovisku alebo v škole. Rodina nemusí byť ukrytá spolu.

Ako sa v úkryte správať?

Zachovať pokoj, nevykonávať nepotrebnú fyzickú aktivitu, nefajčiť, sledovať rozhlasové alebo televízne vysielanie a ak je to možné, sledovať hlásenia miestneho rozhlasu a varovné signály. Ak sú v úkryte chorí, treba im zabezpečiť vhodné podmienky a starostlivosť. Ak sú v kryte domáce zvieratká zabezpečiť im vhodné podmienky, ale nevypúšťať ich, aby sa vyvenčili, mohli by doniesť do úkrytu kontamináciu. Nezabudnite vypnúť vzduchotechniku a zahasiť otvorený oheň. Ak by ukrytie trvalo dlhšie ako 3- 5 hodín, je potrebné v kryte zabezpečiť výmenu vzduchu, podľa možnosti z iných uzavretých miestností. Pri akútnych zdravotných problémoch ukrytej osoby, možno zavolať rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá poskytne inštrukcie pre ďalší postup.

Je potrebný „Domáci havarijný plán“?

Rodinný havarijný plán nie je nevyhnutný. V každom prípade však je užitočné, ak sa úlohy v súvislosti s prípravou úkrytu a jeho vybavenia, ako aj so samotným ukrytím a s pobytom v úkryte vopred ujasnia a každá osoba má jasné, čo bude jej úlohou a ako sa má správať.

Ako dlho môže trvať ukrytie?

Ukrytie môže trvať niekoľko hodín. Nepočíta sa stým, že by trvalo dlhšie ako 48 hodín.
Ako sa správať, keď je nevyhnutné úkryt na čas opustiť?
Úkryt sa nemá opúšťať až do odvolania opatrenia. Ak je nevyhnutné úkryt dočasne opustiť, je potrebné použiť odev (plášť), ktorý zabráni kontaminácii povrchu tela, rukavice, ochranné okuliare a provizórny respirátor (mokrý uterák alebo dostatočne hustá látka) na ochranu horných dýchacích ciest. Mimo úkrytu sa zdržovať čo najkratšiu dobu. Pred návratom do úkrytu treba opatrne odložiť vrchný odev a obuv, uložiť ich do vhodného obalu a dôkladne si umyť nekontaminovanou vodou nekryté časti pokožky.

Čo bude po ukončení ukrytia?

Ukrytie môže byť ukončené signálom alebo správou. V prípade, že ohrozenie pominulo a rádioaktívny oblak sa v mieste ukrytia nešíril alebo jeho aktivita bola nízka, možno sa správať bežným spôsobom. Je však naďalej potrebné sledovať informácie o situácii v lokalite i v jej okolí.

V prípade, že ohrozenie trvá naďalej, môže po ukrytí nasledovať evakuácia. Je potrebné sa na ňu pripraviť a postupovať podľa pokynov.

Čo robiť ak vás varovný signál zastihne vo voľnom teréne alebo v dopravnom prostriedku na území kde bolo nariadené ukrytie?

Pri pobyte vo voľnom teréne je potrebné ukryť sa v najbližšom vhodnom objekte, ak je to možné podať správu rodine kde sa nachádzate. Ak ste v dopravnom prostriedku, dopravný prostriedok neposkytuje dostatočnú ochranu. Riaďte sa pokynmi polície. Ak máte dostatočné informácie a možnosť, je vhodné pohybovať sa kolmo na smer šírenia rádioaktívneho oblaku a dostať sa do nekontaminovanej zóny.

Jódová profylaxia

Jódové profylaktikum distribuované obyvateľstvu v oblasti ohrozenia sa použije ihneď ako na to bude vydaný pokyn. Pokyn sa vydáva bez vyčkávania na výsledky monitorovania skutočnej radiačnej situácie. Dávkuje sa podľa návodu na obale. Profylaxia je najúčinnejšia, ak je uskutočnená 2 hodiny pred príchodom kontaminovaného rádioaktívneho oblaku.

Podľa vývoja skutočnej radiačnej situácie, najmä pri pretrvávajúcom úniku, na pokyn príslušných orgánov užije obyvateľstvo opakovane polovičnú dávku. Tehotné a dojčiace ženy užijú maximálne dve dávky. Osoby citlivé na jód alebo trpiace chorobou štítnej žľazy sa vopred poradia s lekárom o užití profylaktika a o doporučenom dávkovaní.

Pri havárii na jadrovom reaktore, v skorej fáze, sa spravidla na ožiarení obyvateľov významnou mierou podieľajú rádioizotopy jódu. Jód je prchavá látka, ktorá pri porušení tesností bariér uniká spolu so vzácnymi plynmi.

Riziko, ktoré predstavuje rádioaktívny jód je špecifické. Ak dôjde k inhalácii alebo ingescii jódu, dochádza k jeho hromadeniu v štítnej žľaze, a to bez ohľadu na to, či je jód rádioaktívny alebo nie. Ak je jód, ktorý sa dostal do organizmu rádioaktívny a hromadí sa v štítnej žľaze, vzhľadom na malý rozmer žľazy, vzniká tu rádioaktívny žiarič, ktorý v prvom rade ožaruje a ohrozuje samotnú štítnu žľazu. V ľudskom organizme sa nachádza od 20 do 50 mg jódu. Z celkového množstva sa v štítnej žľaze nachádza 10 – 15 mg (t.j. 20-30%). Jód je potrebný pre produkciu hormónov štítnej žľazy.

Účel jódovej profylaxie

Účinným preventívnym opatrením v takomto prípade je, štítnu žľazu nasýtiť (saturovať) nerádioaktívnym jódom , predtým ako sa v štítnej žľaze začne hromadiť rádioaktívny jód . V oblasti ohrozenia je distribuovaný neaktívny jód vo forme tabletiek jodidu draselného, aby ho obyvatelia mali k dispozícii a mohli ho použiť v správny čas. Nasýtená štítna žľaza prijíma potom rádioaktívny jód len v malej miere, takže rádioaktívny jód sa vo väčšej miere vylúči.

Kedy užiť tabletky jódu?

Dôležité je, aby k požitiu neaktívneho jódu došlo, podľa možnosti, pred príchodom rádioaktívneho oblaku. Najúčinnejšie je užitie aspoň 2 hodiny pred prechodom rádioaktívneho oblaku. Ak sa užije v čase prechodu oblaku alebo po prechode oblaku, účinnosť klesá. Naopak pri príliš včasnom užití tiež účinnosť profylaxie klesá. V každom prípade je vhodné čakať na pokyn kompetentného orgánu. Inak sa môže stať, že jód užijete predčasne, a keď to bude skutočne potrebné, nebudete ho už mať k dispozícii. Nasýtenie štítnej žľazy neaktívnym jódom je účinné len obmedzenú dobu. Ak príjem rádioaktívneho jódu trvá dlhšiu dobu je potrebné profylaxiu opakovať.

Graf je prevzatý z publikácie WHO „Guidelines for Iodine Prophylaxis following Nuclear Accidents Update 1999“.

Aké dávky stabilného jodidu draselného sú potrebné?

  • Deti do 1 mesiaca 16,25 mg KI ¼ tabl.
  • Deti 1-36 mesačné 32,5 mg KI ½ tabl.
  • Deti 3-12 ročné 65 mg KI 1 tabl.
  • Nad 12 rokov 130 mg KI 2 tabl.

Užitie vyšších dávok jodidu draselného, ako je uvedené nezvyšuje ochranný efekt. Ak to radiačná situácia bude vyžadovať, kompetentný orgán obyvateľom oznámi, aby po 24 alebo 48 hodinách užili ešte polovičnú dávku jodidu draselného.

Môže mať užitie jódových tabliet škodlivé účinky?

Jódová profylaxia sa v prípade radiačnej havárie vykonáva u všetkých osôb vrátane ťarchavých a dojčiacich žien. Výnimku tvoria osoby precitlivené na jódové preparáty alebo tie, ktoré sa liečili alebo liečia na poruchy funkcie štítnej žľazy. V prípade alergickej reakcie je potrebné kontaktovať lekára. Vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé a z hľadiska zdravia nie sú závažné. Osoby, ktoré sa obávajú vedľajších účinkov a žijú v oblasti ohrozenia, sa môžu vopred informovať o možných vedľajších účinkoch u svojho lekára.

Čo urobiť, keď sme v úkryte a nemáme dostatočné množstvo tabliet pre všetky osoby?

Prednostne dať profylaktiká deťom, sú citlivejšie. Svetová zdravotnícka organizácia konštatovala, že osobám starším ako 40 rokov je potrebné dávať profylaktiká len vtedy, ak sa očakáva veľmi vysoká dávka v štítnej žľaze (okolo 5 Gy). Naše predpisy však zatiaľ takéto obmedzenie profylaxie neuvádzajú

Ako nakladať s distribuovanými tabletkami?

Tabletky je potrebné skladovať v originálnom obale aj s pribaleným letákom, na chladnom a tmavom mieste, kde nedochádza k veľkým výkyvom teploty. K tabletkám by nemali mať prístup deti alebo osoby, ktoré by ich nevhodne použili. Veľmi dôležité je pamätať si kde sú tabletky uložené. Vhodné je mať ich na trvalom mieste, aby sa v prípade potreby našli!

Zákaz spotreby nechránených potravín, vody a krmív

Opatrením v skorej fáze, ak došlo k úniku rádioaktívnych látok, je aj zákaz konzumácie nechránených potravín. Dôvodom je skutočnosť, že nebalené potraviny, poľnohospodárske produkty, lesné ovocie hríby, produkty živočíšnej výroby vypestované alebo voľne rastúce v oblasti ohrozenia (v zasiahnutej oblasti), ktoré nie sú vhodne chránené (zabalené, konzervované, skladované) môžu byť povrchovo rádioaktívne kontaminované.

Takýto zákaz sa často vydáva súbežne s príkazom na ukrytie. V období zákazu možno konzumovať len potraviny, ktoré nemohli byť povrchovo skontaminované. Súčasne pri manipulácii s týmito potravinami treba dávať pozor, aby nedošlo k ich sekundárnej kontaminácii.

Zákaz je preventívny sa vydáva bez toho, aby sa kontaminácia potravín monitorovala. Dodržiavaním tohto zákazu sa do značnej miery vylúči vnútorné ožiarenie spôsobené konzumáciou (ingesciou) v skorej fáze.

Čo sa môže konzumovať?

V skorej fáze sa môže používať aj pitná voda z vodovodu, ak je jej zdrojom podzemný zdroj vody. Prednosť má balená voda. Môžu sa použiť všetky potraviny, ktoré boli v už čase pred príchodom rádioaktívneho oblaku tesne zabalené, konzervované alebo inak uzavreté a skladované. Je potrebné venovať pozornosť narábaniu s potravinami, aby nedošlo ku kontaminácii vody a potravín pri manipulácii s nimi.

Evakuácia

Evakuácia je neodkladné ochranné opatrenie, pri ktorom sa obyvateľstvo alebo jeho časť dočasne premiestni z oblasti kde sa očakáva ožiarenie presahujúce stanovené úrovne do nekontaminovanej oblasti. Cieľom evakuácie je vyhnúť sa ožiareniu alebo znížiť ožiarenie:

  • z externého žiarenia z rádioaktívneho oblaku a rádioaktivity usadenej na povrchu
  • z inhalácie rádionuklidov
  • spôsobené povrchovou kontamináciou kože

Najúčinnejšia je evakuácia, ktorá bola vykonaná pred tým ako sa do evakuovanej oblasti rozšíril rádioaktívny oblak. Takouto evakuáciou sa možno úplne vyhnúť ožiareniu. Účinnosť evakuácie klesá, ak bola vykonaná dodatočne alebo v čase, keď bol v evakuovanej oblasti rádioaktívny oblak. Evakuácia, ako včasné opatrenie, sa spravidla vykonáva na základe predpovede situácie, nie na základe konkrétnych meraní. Evakuácia je opatrením, ktoré najviac narúša bežný spôsob života. Evakuácia je ekonomicky náročné opatrenie, ktoré vyžaduje mimoriadne zložité logistické zabezpečenie, preto možno očakávať, najmä pri väčšom počte evakuantov, problémy a nežiaduce komplikácie. Preto je potrebné pri evakuácii presne dodržiavať pokyny riadiacich orgánov.

Ako prebieha evakuácia?

Evakuácia je opatrenie, ktoré je veľmi náročné z hľadiska materiálneho zabezpečenia a organizácie. Ak obyvatelia nedodržujú dôsledne pokyny môže dôjsť k chaosu. Preto treba sledovať miestne pokyny a dodržiavať ich.

Evakuanti sa zhromažďujú v evakuačnom zbernom mieste. Zo stanice nástupu budú evakuanti transportovaní do nekontaminovaných oblastí cez regulačné stanovištia, ktoré riadia prepravu, na kontrolné stanovište. Preprava evakuovaných občanov, prípadne zvierat a iného materiálu sa vykoná po existujúcich komunikáciách. K preprave možno využiť súkromné osobné motorové vozidlá, dopravné prostriedky dopravných organizácií, obcí, právnických osôb a podnikateľov. Na kontrolnom stanovišti, zriadenom v nekontaminovanom priestore, sa v prípade, že bola evakuácia vykonaná už z kontaminovaného územia, okrem iného vykoná monitorovanie osobnej kontaminácie a evidencia evakuantov. Evakuanti a ich batožiny sa triedia podľa kontaminácie. V prípade potreby sa na stanovišti zabezpečí a vykoná aj dekontaminácia. Následne sa presúvajú evakuanti do miesta núdzového ubytovania, kde bude zabezpečené núdzové ubytovanie prípadne dozásobovanie alebo strava.

Nie je vylúčená ani evakuácia vlastnými dopravnými prostriedkami, bude však riadená tak, aby nevznikal chaos. Neorganizované opúšťanie ohrozeného územia sa usmerňuje na určené evakuačné trasy súčasne sa a zamedzuje prístup obyvateľstva na ohrozené územie. Pri evakuácii môžu byť uprednostnené niektoré skupiny obyvateľov.

Ako sa člení obyvateľstvo na skupiny a ktoré skupiny môžu byť uprednostnené?

V prípade, že bude nutná evakuácia veľkého počtu obyvateľov sa môže vykonávať postupne, s tým, že prednostne budú evakuované najviac ohrozené skupiny obyvateľov. Vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z. člení obyvateľstvo na tieto skupiny:

  • deti materskej školy, žiaci základnej školy, žiaci strednej školy, ako aj deti a žiaci školského zariadenia
  • matky a iné oprávnené osoby v domácnosti s deťmi
  • osoby umiestnené v zdravotníckom zariadení, zariadení sociálnych služieb a v zariadení
    sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
  • osoby so zdravotným postihnutím v domácnosti s rodinným príslušníkom alebo s osobou,
    ktorá osobe so zdravotným postihnutím poskytuje pomoc
  • ostatné obyvateľstvo

Okrem toho zásady radiačnej ochrany hovoria, že prednostne majú byť evakuované osoby, ktoré môžu byť ožiarené najvyššími dávkami, najmä ak im hrozia deterministické účinky.

Čo si môžu evakuanti vziať so sebou?

Pri evakuácii bude možné vziať si batožinu . Podľa prílohy č. 2 vyhlášky MV SR č. 328/2012 Z. z. hmotnosť batožiny môže byť najviac 25 kg u dospelej osoby, 15 kg u dieťaťa, okrem toho možno mať príručnú batožinu o hmotnosti 3,5 kg

Odporúčaný obsah batožiny:

  • osobné doklady, peniaze a iné cennosti
  • lieky a nevyhnutné zdravotnícke pomôcky
  • základné potraviny a pitná voda na dva až tri dni
  • predmety osobnej hygieny
  • vrecková lampa
  • prikrývka alebo spací vak
  • náhradná osobná bielizeň, náhradný odev, náhradná obuv a nepremokavý plášť
  • ďalšie nevyhnutné osobné veci

Batožina musí byť označená štítkom s menom adresou a telefónnym číslom.

Ako dlho trvá evakuácia?

Pri havárii na jadrovom zariadení sa predpokladá, že evakuácia bude trvať do 7 dní. V prípade potreby je možné evakuáciu predĺžiť. Podľa vyhlášky MV SR č. 328/2012 Z. z. sa evakuácia člení na krátkodobú evakuáciu, ktorá trvá menej ako 72 hodín a dlhodobú, ktorá trvá viac ako 72 hodín.

Ako bude evakuácia ukončená, čo bude nasledovať?

O ukončení evakuácie rozhodne kompetentný orgán.

  • V prípade, že lokalita, z ktorej boli osoby evakuované nie je kontaminovaná alebo je kontaminácia územia veľmi nízka, budú evakuanti po skončení evakuácie dopravení späť. V takom prípade nie sú potrebné žiadne obmedzenia režimov alebo konzumácie potravín.
  • Návrat evakuantov je možný aj v prípade, že evakuovaný priestor je kontaminovaný na úrovni, ktorá umožňuje bežný život s určitými obmedzeniami v režime života alebo vo využívaní niektorých priestorov alebo zariadení. V tomto prípade dostanú evakuanti pri návrate informácie o kontaminácii a inštrukcie ako sa treba správať.
  • V prípade, že kontaminácia časti evakuovanej oblasti bude vysoká, nebude možný bezprostredný návrat evakuantov. Evakuácia osôb z kontaminovanej časti sa zmení na dočasné premiestnenie alebo presídlenie. Kontaminácia územia sa bude postupne znižovať premenou rádionuklidov a dekontamináciou. Keď klesne kontaminácia pod prípustné hodnoty sa premiestnené osoby budú môcť vrátiť.

Konkrétne podrobnosti o evakuácii a inštrukcie pre obyvateľov budú v havarijnej situácii zverejňované v miestnom rozhlase a v masovokomunikačných prostriedkoch. Podrobnejšie informácie budú uverejnené aj na webovej stránke ÚJD SR. V havarijnej situácii bude poskytovať informácie aj účelovo zriadené informačné centrum.

Opatrenia v prechodnej a neskorej fáze

Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov

Pri realizácii tohto opatrenia budú rozhodujúce zložky štátnej polície a útvary mestských resp. obecných polícií – prípadne jednotky CO. Hlavné úsilie bude sústredené na zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia resp. zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate, ako i rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia.

Regulácia spotreby potravín, vody a krmív rádioaktívne kontaminovaných

Regulácia spotreby potravín je opatrenie, ktoré sa uplatňuje v prechodnej a neskorej fáze. V tejto situácii je priestor a čas na monitorovanie aktivity jednotlivých zložiek potravín a produktov poľnohospodárskej a živočíšnej výroby. Na základe výsledkov monitorovania sa rozhodne o vhodnosti potravín na konzumáciu. V nariadení vlády č. 345/2006 Z. z. sú stanovené prípustné hodnoty kontaminácie potravín pri mimoriadnej radiačnej udalosti.
Dodržiavaním tohto opatrenia sa významne obmedzí vnútorné ožiarenie spôsobené konzumáciou (ingesciou), čo výrazne obmedzí aj celkové ožiarenie (efektívnu dávku) v prechodnej a neskorej fáze.

Ktorých potravín sa obmedzenia budú týkať?

Pôjde predovšetkým o produkty poľnohospodárskej a živočíšnej výroby vyprodukované na kontaminovanom území. Osobitná pozornosť bude venovaná výžive určenej pre dojčatá, potravinám určeným pre deti, zelenine, mlieku, mliečnym produktom a mäsu . Regulácia sa pochopiteľne bude týkať aj lesného ovocia, húb, čajovín a mäsa z diviny. Zákaz sa bude týkať tých článkov, ktorých aktivita prevyšuje prípustné hodnoty.

Dočasné premiestnenie a presídlenie

Dočasné premiestnenie a presídlenie sú opatrenia, ktoré sa uplatňujú v prechodnej a najmä v neskorej fáze na obmedzenie stredne dlho a dlhodobého ožiarenia spôsobeného najmä externým ožiarením z kontaminovanej pôdy. Tieto opatrenia sa vykonávajú na základe výsledkov podrobných meraní. Vykonaním týchto opatrení sa vylúči ďalšie externé ožiarenie ako aj inhalácia usadených rádionuklidov a ingescia kontaminovaných potravín.

Dezaktivácia postihnutého územia

S dezaktiváciou je potrebné začať v skorej fáze radiačnej havárie. Dezaktiváciu pri radiačnej havárii JZ možno rozdeliť na:

  • Dezaktivácia v pôsobnosti jednotlivých občanov
    Pred ukrytím obyvateľstva v bytoch, na pracoviskách, alebo v úkrytoch sa vykoná dezaktivácia oblečenia, vecí a materiálu.
  • Dezaktivácia v pôsobnosti podnikateľov
    Právnické osoby – podnikatelia, ktorí organizujú jednotky CO zabezpečujú dezaktiváciu pre svoje objekty.
  • Dezaktivácia budov, ciest, prípadne terénu v pôsobnosti obvodného úradu
    Vykoná sa pomocou vhodných technických prostriedkov zabezpečených od právnických osôb a podnikateľov

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia je možné získať na odbore civilnej ochrany a krízového riadenia ObÚ v sídle kraja.

Aktualizácia: 27.09.2021