ÚJD SR

Na hodnotenie priebehu a následkov nehôd a havárií jadrových zariadení závažných z hľadiska ich možného vplyvu na okolie, prípravu návrhov opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup a realizáciu cvičení sa na Úrade jadrového dozoru SR vytvorilo Centrum havarijnej odozvy (CHO). Jeho vzniku predchádzali medzinárodné odporúčania a vďaka finančnej a odbornej pomoci vlády Veľkej Británie a Severného Írska bolo centrum dokončené a otvorené v apríli 1995.


Základné režimy práce Centra havarijnej odozvy sú definované v troch základných úrovniach:

  • Monitorovacia úroveň
  • Havarijná úroveň
  • Pohavarijná úroveň

Monitorovacia úroveň

Monitorovacia úroveň je základným operačným modulom CHO, je orientovaná na monitorovanie základného súboru technologických dát a radiačnej situácie v lokalitách jadrových zariadení (JZ) a previerku funkčnosti zariadení, havarijného informačného systému CHO a prostriedkov komunikácie.
CHO v tejto úrovni spracováva aktuálne prehľady o stave JZ, ktorých obsahom je stručná charakteristika prevádzky a radiačnej situácie


Havarijná úroveň

Do havarijnej úrovne sa prechádza na základe klasifikácie udalosti držiteľom povolenia na prevádzku JZ alebo na základe zmien monitorovaných technologických a radiačných parametrov. Prechod je charakterizovaný overením vyhlásenia havarijného stavu, spohotovením určených pracovníkov úradu a následnou analýzou a vyhodnotením aktuálneho stavu havarovaného JZ. Základnou úlohou CHO počas havarijnej úrovni je monitorovanie, analýza a hodnotenie stavu havarovaného JZ a radiačnej situácie, vrátane predpovede vývoja ďalšieho priebehu havárie. Pre zabezpečovanie úloh CHO na tejto úrovni je ustanovený Havarijný štáb úradu, ktorý je členený na štyri pracovné skupiny.


Pohavarijná úroveň

Po vyriešení havarijnej situácie CHO prechádza na pohavarijnú úroveň a následne sa vracia späť na základnú monitorovaciu úroveň. Táto úroveň je charakterizovaná vypracovaním záverečných protokolov o priebehu, riešení a následkoch havárie JZ a zabezpečením vyšetrenia príčin vzniku havárie. Po splnení všetkých úloh pri výkone dozoru nad riešením havárie JZ sa činnosť CHO vracia späť na monitorovaciu úroveň.


Aktuálnosť údajov pre CHO

Prenos údajov z atómovej elektrárne V-1 a V-2 v J. Bohuniciach je v prevádzke od konca roku 1998, z JZ Mochovce od roku 2000. Približne 130 technologických parametrov z každého bloku a asi 700 parametrov z radiačnej monitorovacej siete v okolí JZ sa prenáša a aktualizuje každých 5 minút a ukladá do centrálnej databázy úradu. Od roku 2000 je tiež sprevádzkovaná centrálna klimatologická databáza, do ktorej sa dáta z SHMÚ prenášajú v intervale 10 minút.


Softvérové prostriedky


SPRINT - System for the PRobabilistic Inference of Nuclear power plant Transients
- systém založený na pravdepodobnostnom výbere zdrojových členov (ZČ) z databázy prednapočítaných zdrojových členov na základe a bariér a na informáciách o trase úniku. SPRINT vyhodnocuje ZČ na základe znalostí dominantných podmienok, zásadných pre reaktory typu VVER (rozsah poškodenia aktívnej zóny, trasa úniku RAL do okolia JZ, integrita hermetickej zóny, funkčnosť sprchového systému hermetickej zóny a systémov havarijného chladenia AZ).



RTARC - Real Time Accident Release Consequence - výpočtový program pre predpoveď havarijných únikov do atmosféry v prípade radiačnej udalosti na JZ v skorej fáze havárie. Tento program obsahuje atmosferické transporty a difúzie, hodnotenie dávok, hodnotenie a zobrazovanie postihnutých zón, aktivít a depozitu, ako aj dávkových príkonov vo vzduchu. Obsahuje aj simuláciu neodkladných ochranných opatrení.



RODOS - Real Time On-Line DecisiOn Support - program vyvinutý v rámci Európskej únie za spolupráce organizácií zo Slovenska. Bol prispôsobený na podmienky Slovenska a slúži ako univerzálny podporný prostriedok pre rozhodovanie v prípade jadrovej alebo radiačnej havárie na ktoromkoľvek JZ v Európe. Na základe údajov o JZ umožňuje hodnotiť radiačnú situáciu spôsobenú haváriou a pripraviť predpoveď jej ďalšieho vývoja. Jeho výstupy slúžia na podporu rozhodovania hlavne na národnej úrovni a sú prezentované ako odporúčania pre zavedenie neodkladných a následných opatrení na ochranu obyvateľstva. Program zároveň zohľadňuje aj ekonomickú náročnosť a zdravotné následky odporúčaných opatrení. Program RODOS sa postupne zavádza aj v iných krajinách Európy.


Aktualizácia: 2.8.2016 17:50