Akým spôsobom je zabezpečená bezpečnosť obyvateľstva a životného prostredia počas prepráv rádioaktívneho materiálu?
Bezpečnosť obyvateľstva a životného prostredia počas prepráv rádioaktívneho materiálu je zabezpečená príslušnými technologickými zariadeniami zabraňujúcimi úniku rádioaktívneho materiálu do životného prostredia, ako i prostredníctvom utajovania informácií o preprave jadrových materiálov, ktoré zahŕňa utajovanie dátumu a času prepravy, typ a trasu prepravy a ďalšie informácie o účasti bezpečnostných zložiek štátu. Účelom utajovania týchto informácií je zabezpečiť ochranu obyvateľstva cez plynulú a bezpečnú prepravu jadrového materiálu až na miesto určenia a eliminovať tak možnosť sabotáže pri preprave.
Prečo sú trasy prepravy rádioaktívnych materiálov na Slovensku tajné? Má to nejaký význam?
Prepravné trasy rádioaktívnych materiálov na území Slovenska sa zaraďujú medzi utajované skutočnosti. To znamená, že získať informácie o preprave je možné len v súlade s osobitným postupom podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Utajovanie informácií o preprave rádioaktívneho materiálu vyplýva aj z vyhlášky ÚJD SR č. 57/2006 Z. z. V uvedenej vyhláške sú stanovené aj ďalšie podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov.
Trasy prepravy vyhoretého jadrového paliva (ďalej len „VJP“) sú súčasťou plánu fyzickej ochrany VJP, ktorý je utajovanou skutočnosťou a je prístupný len tým zložkám, ktoré sa priamo podieľajú na zabezpečení fyzickej ochrany VJP.
Trasy prepravy čerstvého jadrového paliva (ďalej len „ČJP“) určujú v spolupráci Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Železnice SR a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. ÚJD SR je od Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., informovaný pred prepravou ČJP o trase prepravy, ktorá je vždy špecifická. Informácie o preprave sú následne skartované.
Prepravné trasy v konkrétnych prípadoch, či už ide o ČJP alebo VJP, nie sú unifikované. V záujme bezpečnosti sa menia, dopĺňajú a špecifikujú pre každú prepravu zvlášť. Význam utajovania trás prepráv je v snahe predísť neželaným udalostiam a teroristickým útokom počas prepravy. Takáto forma utajovania informácií o prepravách je konkrétnym bezpečnostným opatrením v záujme bezpečnosti obyvateľstva a ochrany životného prostredia.
Aktivisti kritizujú, že sa pri dostavbe AE Mochovce 3,4 použijú reaktory VVER 440, ktoré sú podľa nich zastaranou technológiou nespĺňajúcou súčasné bezpečnostné kritériá. Je to pravda?
Tvrdenie, že reaktory VVER 440 nespĺňajú súčasné bezpečnostné kritériá nie je pravda.
Podmienkou dostavby atómovej elektrárne Mochovce 3,4 je splnenie všetkých kritérií, podľa ktorých boli dostavané bloky 1,2 v AE Mochovce, doplnené o všetky aplikovateľné zmeny vychádzajúce zo skúseností získaných pri ich prevádzkovaní. V súčasnosti AE Mochoce 1,2 spĺňa všetky bezpečnostné požiadavky na úrovni, ktorá je obvyklá v Európe. Ďalej sa pri stanovovaní kritérií budú brať do úvahy skúsenosti z modernizácie AE V-2 Bohunice a prevádzkové skúsenosti z atómových elektrární rovnakej konštrukcie vo svete. Samozrejmosťou je naplnenie všetkých požiadaviek legislatívy SR, ktorá je plne harmonizovaná s legislatívou EÚ.
Môže zmena dodávateľa komponentov pre dostavbu AE Mochovce 3,4 oproti pôvodnému, znížiť bezpečnosť elektrárne?
Výber dodávateľa je na investorovi, t.j. majiteľovi atómovej elektrárne (AE). ÚJD SR bola predložená dokumentácia na posúdenie a schválenie zmien. Pri posudzovaní úrovne jadrovej bezpečnosti boli rozhodujúce kritériá, podľa ktorých sa bude jadrová eletráreň dostavovať. Kritériá pre stavbu AE sú uvedené v atómovom zákone.
Mal by ÚJD SR posudzovať dostavbu AE Mochovce 3,4 podľa zákona č. 26/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie?
ÚJD SR je podľa zákona č. 24/2006 Z.z. povoľujúcim orgánom a nie príslušným orgánom. O postupe pri odbornom a verejnom posudzovaní predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich povolení podľa osobitných predpisov (podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov) rozhoduje na základe ustanovenia v § 54 príslušný orgán určený § 3 písm. g) uvedeného zákona, ktorým je v tomto prípade MŽP SR.
Mal ÚJD SR v roku 2004, kedy bolo predĺžené stavebné povolenie na projekt dostavby AE Mochovce 3,4, žiadať posudzovanie projektu podľa zákona 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie?
Z dostupných informácií je zrejmé, že Krajský stavebný úrad v Nitre, vydal dňa 15.7.2004 rozhodnutie týkajúce sa činnosti „3. stavba Atómová elektráreň Mochovce VVER 4x440 MW“, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou stavebného povolenia, vydaného Okresným národným výborom v Leviciach dňa 12.11.1986 a je stále právoplatné. V tomto rozhodnutí bola zmenená jedna zo záväzných podmienok uskutočňovania stavby tak, že „Lehota výstavby sa určuje do 31.12.2011“.
V správnom konaní, v ktorom stavebník požiadal o predĺženia lehoty výstavby, bol ÚJD SR podľa § 61 stavebného zákona v postavení dotknutého orgánu štátnej správy.
Povoľujúcim orgánom bol Krajský stavebný úrad v Nitre. Ako dotknutý orgán posudzoval predloženú dokumentáciu k predmetnému správnemu konaniu v rozsahu svojich kompetencií daných vtedy platným zákonom č. 130/1998 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie. Vyžadovať postup podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie teda nebolo v kompetencii ÚJD SR.
Aký rozdiel je v kompetenciách Úradu jadrového dozoru a Úradu verejného zdravotníctva?
Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD)
ÚJD je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť jadrového dozoru.ÚJD zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad :
- jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení,
- nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom a ďalšími fázami palivového cyklu,
- ako aj nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie,
- zabezpečuje posudzovanie zámerov programu využitia jadrovej energie a kvality vybraných zariadení a prístrojov jadrovej techniky,
- plnením záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv týkajúce sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi.
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR)
ÚVZ SR je jedinou oprávnenou inštitúciou pôsobiacou v oblasti radiačnej ochrany v SR. Komplexne rieši a usmerňuje problematiku radiačnej ochrany a ochrany zdravia pred žiarením na všetkých pracoviskách so zdrojmi žiarenia, vrátane jadrovo-energetických zariadení a ochranu obyvateľstva pred prírodnými zdrojmi žiarenia, ako jediný v SR menuje skúšobné komisie pre skúšanie odbornej spôsobilosti pre prácu so zdrojmi žiarenia a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
Ďalšie informácie: www.uvzsr.sk
Čo znamená dozorná činnosť ÚJD SR?
Dozorná činnosť ÚJD SR nad bezpečnosťou jadrových zariadení zahrňuje kontrolné a hodnotiace aktivity v súlade s atómovým zákonom a s ďalšími právnymi predpismi.
- kontrolná činnosť: Výkon kontrolnej činnosti je upravený vnútornou smernicou a ročným inšpekčným plánom. ÚJD SR vykonáva inšpekcie počas výstavby, prevádzky, realizácie zmien, opráv, údržby a vyraďovania jadrových zariadení. Kontrolnú činnosť vykonávajú inšpektori jadrovej bezpečnosti.
- hodnotiaca činnosť: Hodnotiaca činnosť ÚJD SR je zameraná najmä na posudzovanie bezpečnostnej dokumentácie. Bezpečnostná dokumentácia je súhrn dokumentov, ktorými prevádzkovateľ preukazuje, že dané jadrové zariadenie je bezpečné. Rozsah bezpečnostnej dokumentácie vymedzuje atómový zákon.
Ako sa na Slovensku nakladá s jadrovými materiálmi?
Dozorné činnosti ÚJD SR v oblasti nakladania s jadrovými materiálmi zabezpečujú, aby sa jadrové materiály používali v súlade s povolením ÚJD SR. Povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi je udelené len tým žiadateľom, ktorí preukážu schopnosť používať jadrové materiály v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami SR; žiadateľ musí najmä zabezpečiť, aby jadrové materiály neboli zneužité na výrobu jadrových zbraní alebo na iné činnosti, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR (systém evidencie a fyzická ochrana) a aby ich používaním nebolo ohrozené životné prostredie a zdravie ľudí.
Preprava jadrových materiálov. Prísne tajné!
Utajovanie informácii o preprave rádioaktívneho materiálu vyplýva z vyhlášky ÚJD SR 57/2006 §6 ods.1 pism. f). Ide hlavne o zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave čoho súčasťou sú opatrenia na zabránenie odcudzenia prepravovaného rádioaktívneho materiálu alebo narušenia prepravy s cieľom uvolniť prepravovaný rádioaktívny materiál do životného prostredia.
Čo sa stane so vzniknutými rádioaktívnymi odpadmi (RAO)
RAO vznikajú pri výrobe elektrickej energie z jadrového paliva taktiež pri súvisiacich činnostiach (RAO z prevádzky) a pri využívaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v priemysle, zdravotníctve a výskume (inštitucionálne rádioaktívne odpady - IRAO).
V jadrových zariadeniach, ktoré sú vo vyraďovaní, vznikajú len sekundárne RAO v spojitosti s dekontaminačnými, demontážnymi a demolačnými prácami. Z hľadiska ochrany zdravia ľudí a ochrany životného prostredia je potrebné venovať RAO zodpovedajúcu pozornosť.
Množstvo a aktivitu vznikajúcich RAO musí ich pôvodca v zmysle platnej legislatívy, technickými a organizačnými opatreniami udržiavať na čo najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni. Program minimalizácie tvorby RAO, ktorý je pravidelne vyhodnocovaný je súčasťou dokumentácie kvality každej AE.
|