Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 2001


Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola

4.6.3 Monitorovanie radiačnej situácie prevádzkovateľom


4.1.1.1 Radiačná kontrola v jadrových zariadeniach SE, a.s.

Popis viď NS SR september 1998

Na obr. 4.6.3.1 je zobrazený vývoj priemernej kolektívnej efektívnej dávky na jeden blok SE-EBO a SE-EMO za roky 1994 až 2000. Kolektívna efektívna dávka na blok na JE V-1 v roku 2000 je z dôvodov veľkého rozsahu prác pri ukončovaní postupnej rekonštrukcie vyššia ako priemerná hodnota KED 1130 man mSv dosahovaná na blokoch PWR za rok 1997 - 99 (podľa WANO). Je predpoklad, že v ďalších rokoch KED poklesne na hodnoty dosahované pred postupnou rekonštrukciou. Hodnoty dosahované na JE V-2 a SE-EMO sú veľmi nízke a tieto bloky patria na základe tohto ukazovateľa medzi najlepšiu štvrtinu blokov PWR, keďže hodnota v rokoch 1997-99 pre tieto typy reaktorov bola 720 man mSv.

Za uvedené obdobie nedošlo u žiadneho zamestnanca SE, a.s. alebo dodávateľa k prekročeniu limitov ožiarenia. KED v JZ SE, a.s. je trvalo na nízkej priemernej úrovni, čo svedčí o veľmi dobrej úrovni jej riadenia aplikáciou systému ALARA.

4631.jpg (39404 bytes)

Obr. 4.6.3.1 Priemerný kolektívny dávkový ekvivalent na jeden blok SE-EBO a SE-EMO

4.6.3.2 Systémy kontroly emisií do atmosféry a hydrosféry 

Výpuste do ovzdušia sa monitorujú kontinuálne meracími prístrojmi umiestnenými na ventilačných komínoch. Tieto zariadenia kontinuálne monitorujú aktivitu plynov, aerosólov a jódu. Okrem toho sa trvalé odoberajú aerosóly, ktoré sa následne analyzujú gamaspektrometricky a stanovuje sa v nich obsah alfa nuklidov a Sr 90.

Výpuste do hydrosféry sa kontrolujú kontinuálne pre potreby zaznamenania odchýlok od normálneho stavu. Pre účely bilancovania slúžia kontinuálne odbery vzoriek vypúšťanej vody pre stanovenie sumárnej beta aktivity, trícia, gama spektra, Sr 90 a Pu. Limity výpustí rádioaktívnych látok do atmosféry a hydrosféry sú uvedené v prílohe - kapitola 6.4.

Hodnoty výpustí rádioaktívnych látok do atmosféry a hydrosféry z SE-EBO a SE-EMO za rok 2000 sú uvedené v tabuľkách 4.6.3.2a.) a 4.6.3.2b.). Možno konštatovať, že tak v roku 2000, ako aj vo všetkých predchádzajúcich rokoch neboli prekročené limity výpustí rádioaktívnych látok, pričom výpuste koróznych a štiepnych produktov a výpuste do atmosféry boli hlboko pod autorizovanými limitmi.

Výpuste do atmosféry v roku 2000

Zariadenie

Druh výpuste

Aktivita

Podiel z limitu [%]

 

vzácne plyny

9,29 TBq

0,23

JE V-1

aerosoly

702,13 MBq

0,39

 

jód 131

673,18 MBq

1,0

 

vzácne plyny

5,36 TBq

0,13

JE V-2

aerosoly

 11,59 MBq

0.006

 

jód 131

2,37 MBq

0,004

 

vzácne plyny

14,41 TBq

0,35

JE MOCHOVCE

aerosoly

10,91 MBq

0,006

 

jód 131

56,53 MBq

0,08

MSVP

aerosoly b

25,3 MBq

8,44


Tabuľka 4.6.3.2.a

Výpuste do hydrosféry v roku 2000

Zariadenie

Druh výpuste

Aktivita

Podiel z limitu [%]

EBO

koróz. a štiepne produkty

206,85 MBq

0,54

 

trícium

   13 421,55 GBq

30,71

JE MOCHOVCE

koróz. a štiepne produkty

58,40 MBq

5,31

 

trícium

10487,00 GBq

87,39


Tabuľka 4.6.3.2.b

4.6.3.3 Monitorovanie vplyvu na životné prostredie 

Súčasťou radiačnej kontroly jadrových zariadení je hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových elektrární na okolité životné prostredie. Hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových elektrární na životné prostredie sa začína vlastne už predprevádzkovým monitorovaním rádioaktivity na uvažovanom stavenisku jadrovej elektrárne a jeho okolí. Získaný súbor hodnôt slúži potom k reálnemu porovnávaniu vplyvu prevádzky jadrových elektrární na životné prostredie.

Pred uvedením JE Mochovce do prevádzky bol vykonaný prieskum a analýza lokality, ktorého výsledky sú spracované v epidemiologickej štúdii „Zdravotný stav obyvateľstva v okolí Atómovej elektrárne Mochovce“(1999). Štúdia zhŕňa výsledky z podrobného prieskumu a hodnotenia oblasti do vzdialenosti 20 km od JE na základe zdravotných indikátorov. Správa dáva vyčerpávajúci popis zdravotného stavu obyvateľstva v oblasti, predpoklad jeho ďalšieho vývoja a definuje oblasti a problémy na ktoré sa bude v budúcnosti potrené zamerať.

Vplyv jadrovo-energetického zariadenia na životné prostredie monitorujú a dokumentujú Laboratória radiačnej kontroly okolia. Rozsah kontroly stanovuje monitorovací program, v ktorom sú záväzné určené minimálne počty a druhy sledovaných zložiek životného prostredia. Z hľadiska možného vplyvu jadrovo-energetického zariadenia zložkami životného prostredia, ktoré sa sledujú, sú vzduch, voda, pôda a nadväzne poľnohospodárske produkty ako súčasť potravinového reťazca pôsobiaceho na človeka. Ročne sa odoberá viac ako 1 150 vzoriek zo životného prostredia.

Pre skvalitnenie kontroly vplyvu prevádzky jadrových zariadení na ich bezprostredné okolie je vybudovaný v okolí JE Bohunice teledozimetrický systém. Teledozimetrický systém je riadený pomocou výpočtovej techniky a umožňuje odoberať vzorku aerosólov, rádiojódu, hodnotu dávkového príkonu v danej lokalite a meteorologické údaje. Dohodnuté výsledky monitorovania teledozimetrickým systémom sú on-line prenášané do KKC ÚJD.

Pre zhodnotenie vplyvu JE Bohunice JE Mochovce na okolité obyvateľstvo, vzhľadom na malé množstvá výpustí do ovzdušia aj vodných tokov, sa analyzuje dávková záťaž obyvateľstva na základe reálnych výpustí rádioaktívnych látok za jednotlivé roky s prihliadnutím na skutočnú meteorologickú situáciu podľa údajov z meteorologickej stanice SHMÚ v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.

Táto analýza sa vykonáva pomocou štandardizovaného výpočtového programu RDEBO, resp. RDEMO, ktorým sa počíta individuálny dávkový ekvivalent (IDE). Z výpočtov vyplýva, že oblasť s najvyššou úrovňou efektívnych dávkových ekvivalentov sa nachádza v smere prevládajúcich vetrov v týchto oblastiach. Pre Bohunice ide o J a JJV vo vzdialenosti 3-5 km (obec Malženice) a kritickou vekovou skupinou sú 7-12 roční. Pre JE Mochovce ide o VJV vo vzdialenosti 3-5 km (obec Nový Tekov). Kritická veková kategória sú dojčatá.

Tieto IDE sú podstatne nižšie ako IDE, ktoré dostanú obyvatelia z prirodzeného pozadia. Individuálny dávkový ekvivalent z prirodzeného pozadia v okolí JE Bohunice a JE Mochovce je 100 - 10 000 krát vyšší ako hodnoty uvedené v tabuľkách. Pritom výpočty IDE sú charakterizované značným konzervativizmom a teda sú oproti skutočnosti dosť nadhodnotené, pretože odhad vstupných údajov, najmä vplyvu spotreby potravín vypestovaných v regióne a vody, a ich vplyv na výsledok výpočtu rádiologického vplyvu je zložitý.

Výsledky výpočtov pre tri najzaťaženejšie skupiny obyvateľstva v oboch oblastiach sú uvedené v tabuľkách 4.6.3.3a.) a 4.6.3.3b.)

Okrem kontroly samotných jadrových zariadení si kontrolu vplyvu prevádzky jadrových zariadení na životné prostredie zabezpečujú dozorné orgány (ŠZÚ).

 

Rok

IDE [Sv]

 

dojčatá

7-12 rokov

dospelí

1998

1,64E-7

1,11E-7

6,61E-8

1999

6,63E-8

8,67E-8

8,29E-8

2000

1,49E-7

2,05E-7

1,92E-7


Tabuľka 4.6.3.3a.) Vypočítané IDE pre skupiny obyvateľstva v okolí JE Bohunice

Rok

IDE [Sv] JE Mochovce

 

dojčatá

2-7 rokov

dospelí

1998

1,00E-7

8,60E-8

6,80E-8

1999

3,77E-7

2,79E-7

2,09E-7

2000

6,67E-7

4,85E-7

3,59E-7


Tabuľka 4.6.3.3b.) Vypočítané IDE pre skupiny obyvateľstva v okolí JE Mochovce

Centrum ochrany zdravia pred žiarením vykonáva monitorovanie integrálnych dávok v systéme monitorovacích bodov v okolí JZ metódou termoluminescenčných dozimetrov, diskontinuálne merania dávkových príkonov v systéme monitorovacích bodov v okolí JZ, monitorovanie aktivity koróznych a štiepnych produktov v spádoch, aerosóloch, pitných, povrchových a podzemných vodách, v pôde, sedimentoch, poľnohospodárskych produktoch a potravinových článkoch vyprodukovaných v okolí jadrového zariadenia, náhodné paralelné analýzy aerosólov v exhalátoch a vzoriek zo zberných nádrží odpadových vôd pred vypustením.

Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete (SÚRMS) je stála výkonná zložka Komisie vlády SR pre radiačné havárie, ktorá zabezpečuje metodickú prípravu zložiek monitorovacej siete a ich jednotný postup pri monitorovaní radiačnej situácie.

SÚRMS je vytvorené v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave a je jeho súčasťou. Vedúceho SÚRMS menuje na návrh ministra zdravotníctva SR predseda Komisie.

V čase mimo radiačnej havárie je SÚRMS podriadené ministrovi zdravotníctva.

SÚRMS tvoria nasledovné zložky, ktoré sa podieľajú na monitorovaní radiačnej situácie v SR:
 

  • monitorovací systém Slovenského hydrometeorologického ústavu,
  • monitorovací systém Armády SR,
  • monitorovací systém MV SR - Úrad CO,
  • monitorovací systém MZ SR,
  • monitorovacie systémy JE.

Výsledky priamych meraní v stabilných monitorovacích staniciach, výsledky vyhodnotenia vzoriek z okolia a výpočty analýz vplyvu výpustí rádioaktívnych látok na populáciu ukazujú na to, že vplyv prevádzky reaktorov v JE Bohunice a JE Mochovce na okolie je síce merateľný, avšak prevádzka JE má len zanedbateľný vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie.  

Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola