Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 2001


Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola

3.1.3 Štátny dozor v oblasti jadrovej bezpečnosti


Ťažiskovým predpisom je zákon č. 130/1998 Z. z.. Na jeho základe sú vypracované vyhlášky a vydávané rozhodnutia ÚJD. V súčasnosti sú v platnosti aj niektoré predpisy z bývalého Československa. ÚJD vydáva rôzne typy rozhodnutí a to: oprávnenia, povolenia, súhlasy, schválenia. Konkrétne ide o nasledovné druhy rozhodnutí:

  1. udeľuje a odníma oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám,

  2. vydáva a odníma povolenie na

    1. odber jadrových materiálov a na ich použitie,
    2. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
    3. dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadením,
    4. prepravu jadrových materiálov,
    5. vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,
    6. zmenu účelu jadrového zariadenia preklasifikovaním na jadrové zariadenia s iným účelom,
    7. spätný dovoz rádioaktívnych odpadov,
  3. vydáva súhlas na
    1. výstavbu jadrových zariadení,
    2. zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť,
    3. začatie jednotlivých etáp uvádzania jadrových zariadení do prevádzky,
    4. prevádzku jadrového zariadenia,
    5. predĺženie doby prevádzky jadrového zariadenia,
  4. schvaľuje
    1. typy prepravných zariadení na prepravu jadrového materiálu alebo rádioaktívnych odpadov,
    2. limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrových zariadení,
    3. programy uvádzania jadrových zariadení do prevádzky členené etapy,
    4. učebné osnovy na prípravu zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť alebo osobitná spôsobilosť vrátane použitého technického vybavenia, v špecializovaných zariadeniach,
    5. systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činností,
    6. vnútorné havarijné plány,
  5. ukladá
    1. prevzatie jadrových materiálov,
    2. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca,
    3. zníženie výkonu alebo pozastavenie prevádzky jadrového zariadenia alebo jeho výstavbu, zastavenie používania jadrového materiálu alebo nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,
  6. overuje osobitnú odbornú spôsobilosť vybraných zamestnancov  


ÚJD udeľuje oprávnenia na

  1. umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, dovoz, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a rekonštrukcie jadrových zariadení a ich vyraďovanie z prevádzky,
  2. navrhovanie, projektovanie, konštruovanie, výrobu, dovoz, montáž, skúšanie, údržbu, opravy a rekonštrukcie vybraných zariadení,
  3. nadobúdanie a používanie jadrových materiálov okrem ich prepravy,
  4. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
  5. odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach.

Podmienky na udelenie oprávnenia právnickej osobe sú: 

  1. sídlo na území Slovenskej republiky,
  2. spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a spoľahlivosť štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu,
  3. preukázanie odbornej spôsobilosti zamestnancov vykonávajúcich činnosti podľa tohto zákona. 

Podmienky na udelenie oprávnenia fyzickej osobe sú: 

  1. trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky,
  2. odborná spôsobilosť,
  3. spôsobilosť na právne úkony,
  4. bezúhonnosť a spoľahlivosť,
  5. zdravotná spôsobilosť.  

Podmienkou na udelenie oprávnenia právnickej osobe a fyzickej osobe je preukázanie finančných, technických, materiálnych a organizačných predpokladov vrátane systémov kvality na riadne vykonávanie činnosti v príslušnej oblasti.

Za bezúhonného sa podľa tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom oprávnenia, alebo pre trestný čin spáchaný úmyselne.  

Za spoľahlivú osobu podľa tohto zákona sa nepovažuje ten, kto

  1. preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,
  2. požíva návykové látky, ktorých používanie môže vyvolať závislosť osôb od nich. 

Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru a tri roky praxe v odbore.

  • V písomnej žiadosti o udelenie oprávnenia uvedie 
    1. právnická osoba názov, sídlo a identifikačné číslo,
    2. fyzická osoba meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt,
    3. právnická osoba a fyzická osoba  
      1. predmet, druh, rozsah a miesto podnikania alebo činnosti,
      2. dobu podnikania, počas ktorej chce túto činnosť vykonávať, 
  • K žiadosti pripojí 
    1. právnická osoba 
      1. výpis z obchodného registra, ak právnická osoba je podnikateľom,
      2. spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu u novozaloženého podnikateľského subjektu,
      3. výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo jeho členov,
      4. doklad o odbornej spôsobilosti štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho orgánu,
      5. doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov, 
    2. fyzická osoba 
      1. čestné vyhlásenie o trvalom pobyte alebo o dlhodobom pobyte na území Slovenskej republiky,
      2. výpis z registra trestov,
      3. doklady o odbornej spôsobilosti,
      4. lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, 
    3. právnická osoba a fyzická osoba doklady o finančných, technických, materiálnych a organizačných predpokladoch vrátane systémov kvality na riadne vykonávanie činností, na ktorú žiada oprávnenie. 

Nadobúdanie a používanie jadrových materiálov  

  • Jadrové materiály možno nadobúdať a používať len na základe povolenia vydaného ÚJD.
  • ÚJD môže vydať povolenie na dlhšie časové obdobie, najviac však na dobu desiatich rokov.  

Preprava jadrových materiálov 

  • Jadrové materiály možno prepravovať len na základe povolenia na prepravu vydaného ÚJD prepravcovi alebo dopravcovi.
  • Prepravu jadrového materiálu možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil ÚJD.  

Výstavba jadrových zariadení 

  • ÚJD rozhodne o vydaní súhlasu na výstavbu jadrového zariadenia na základe písomnej žiadosti stavebníka doloženej touto bezpečnostnou dokumentáciou:  
    1. bezpečnostná správa,
    2. zadanie na projekt jadrového zariadenia,
    3. predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, prípadne s vyhoretým jadrovým palivom,
    4. koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
    5. klasifikácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
    6. predbežný plán fyzickej ochrany,
    7. program zabezpečovania kvality pre výstavbu,
    8. predbežný vnútorný havarijný plán,
    9. návrh limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,
    10. predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,
    11. predbežný program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.  

Súhlas je súčasne aj súhlasom vyžadovaným podľa osobitného predpisu.

  • Súhlas na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá ÚJD po predložení žiadosti prevádzkovateľa doloženej bezpečnostnou dokumentáciou predkladanou nasledovne: 
    1. na schválenie: 
      1. limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
      2. program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
      3. program zabezpečovania kvality,
      4. vnútorný havarijný plán,
    2. na posúdenie: 
      1. predprevádzkovú bezpečnostnú správu,
      2. plán fyzickej ochrany,
      3. systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,
      4. koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
      5. program prevádzkových kontrol zariadení (komponentov a systémov),
      6. vybrané prevádzkové predpisy,
      7. programy vyskúšania zariadení a systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
      8. doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,
      9. doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na spúšťanie,
      10. doklady o poistení, prípadne inej finančnej zábezpeke (§ 30),
      11. program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.  

Súhlas na prevádzku jadrového zariadenia vydá ÚJD po predložení žiadosti prevádzkovateľa doloženej správou o vyhodnotení etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.

Predĺženie doby prevádzky jadrového zariadenia 

  • ÚJD môže predĺžiť platnosť súhlasu vydaného na prevádzku jadrového zariadenia na základe posúdenia skutočného stavu zariadenia a na základe doplnkovej bezpečnostnej dokumentácie.

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

  • Nakladať s rádioaktívnymi odpadmi môže držiteľ oprávnenia len na základe povolenia ÚJD.

Jadrová bezpečnosť a zabezpečovania kvality

  • Zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť je stavebník alebo prevádzkovateľ povinný predložiť na odsúhlasenie ÚJD.  

Odborná spôsobilosť 

  • Vykonávať pracovné činnosti v jadrových zariadeniach, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť overila skúšobná komisia zriadená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach (ďalej len „špecializované zariadenie“) a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
  • Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť počas prevádzky jadrového zariadenia, môžu len vybraní zamestnanci, ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť overil ÚJD a vydal im preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.
  • Zamestnanci špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú a praktickú prípravu vybraných zamestnancov, môžu túto činnosť vykonávať iba na základe oprávnenia vydaného ÚJD. 

Zabezpečovanie kvality

  • Systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činnosti podliehajú schvaľovaniu a kontrole ÚJD.

Havarijné plánovanie 

  • Havarijné plány a havarijné dopravné poriadky sa schvaľujú nasledovne:
  • vnútorný havarijný plán schvaľuje ÚJD,
  • plány ochrany obyvateľov schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
  • havarijný dopravný poriadok schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. 

Rozhodnutia vo všeobecnosti sa dajú charakterizovať ako akty aplikácie práva. To znamená, že ide o aplikáciu práv a povinností stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise na konkrétny prípad konkrétnemu subjektu. Rozhodnutia vydávané správnymi orgánmi sa nazývajú aj individuálne správne akty. Povinnosti ukladané rozhodnutím sú vynútiteľné a ich neplnenie je sankcionovateľné. Rozhodnutia však zásadne podliehajú možnosti podania žaloby na súd o súdne preskúmanie rozhodnutia. Súd však nepreskúmava tie rozhodnutia, ktoré sú vylúčené z jeho kompetencie v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.

Okrem všeobecne záväzných právnych predpisov ÚJD vydáva aj bezpečnostné návody, ktoré napomáhajú prevádzkovateľom k napĺňaniu všeobecne záväzných predpisov (viď kapitolu 6.2).

Vo schvaľovacom procese jadrových zariadení sa používajú a uplatňujú normy a odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.  

3.1.3.1 Licenčné konanie jadrových zariadení

Licenčné konanie má tri hlavné stupne: výber staveniska, začatie výstavby a trvalá prevádzka. Pred vydaním licencie na trvalú prevádzku dozorný orgán vykonáva kontroly podľa schválených programov neaktívnych a aktívnych skúšok a vydáva súhlas na zavážanie paliva, fyzikálne spúšťanie, energetické spúšťanie a skúšobnú prevádzku. Hlavné dozorné orgány a proces licenčného konania na trvalú prevádzku je znázornený na obrázku 3.1.3.1.

3131.jpg (38048 bytes)

Obr. 3.1.3.1 Povoľovacie konanie

Základnými podmienkami, nevyhnutnými pre udelenie súhlasu z hľadiska jadrovej bezpečnosti, je vypracovanie a predloženie bezpečnostnej správy a ďalšej predpísanej bezpečnostnej dokumentácie a splnenie podmienok predchádzajúcich schvaľovacích konaní a rozhodnutí dozorného orgánu.

Odbory životného prostredia Krajských úradov vydávajú rozhodnutia pre výber staveniska, výstavbu, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení na základe súhlasu ÚJD, orgánov Ministerstva zdravotníctva a iných orgánov a organizácií štátnej správy. Čo sa týka povolení a súhlasov, povinnosti týchto orgánov sú určené zákonom č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon), výnosmi Československej komisie pre atómovú energiu vydanými pod číslom 2/1978 a 4/1979 a vyhláškami Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. a č. 55/2001 Z. z.

Držiteľ oprávnenia je zodpovedný za bezpečnosť jadrového zariadenia.  

Výstavba
Požadované informácie pre povolenie výstavby z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú ( §14 ods. 3 zákona. č. 130/1998Z.z.):

  • bezpečnostná správa,
  • zadanie na projekt jadrového zariadenia,
  • predbežný plán nakladania s RAO, prípadne vyhoretým palivom,
  • koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
  • klasifikácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
  • predbežný plán fyz. ochrany,
  • program zabezpečovania kvality pre výstavbu,
  • prebdežný vnútorný havarijný plán,
  • návrh LaP bezpečnej prevádzky,
  • predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,
  • predbežný program radiačnej kontroly život. prostredia v okolí jadrového zariadenia.  

Uvedenie do prevádzky
Požadované informácie pre povolenie uvedenia do prevádzky z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú (§15 ods. 2 zákona č. 130/1998Z.z.) :

  • LaP bezpečnej prevádzky,
  • program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
  • program zabezpečovania kvality,
  • vnútorný havarijný plán,
  • predprevádzková bezpečnostná správa,
  • plán fyz. ochrany,
  • systém nakladania s RAO a s vyhoretým palivom,
  • koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
  • program prevádzkových kontrol zariadení (komponentov a systémov),
  • vybrané prevádzkové predpisy,
  • programy vyskúšania zariadení a systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
  • doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,
  • doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na spúšťanie,
  • doklady o poistení, príp. inej finančnej zábezpeke,
  • program radiačnej kontroly život. prostredia v okolí jadrového zariadenia. 

Prevádzka
Požadované informácie pre povolenie prevádzky z hľadiska jadrovej bezpečnosti sú (§ 15 ods. 3 zákona č. 130/1998Z.z. a § 28 Výnosu ČSKAE č. 6/1980 Zb. ) :

  • správa o vyhodnotení etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
  • LaP pre prevádzku,
  • kompletná prevádzková dokumentácia zodpovedajúca skutočnému vyhotoveniu stavby,
  • kompletné prevádzkové predpisy pre jadrové zariadenie a pre každé funkčné miesto, vrátane zoznamu týchto predpisov,
  • súpis zmien súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou oproti schválenému projektu,
  • doklady a protokoly o vyskúšaní systémov ochrany a riadenia a ďalších systémov spojených so zaistením jadrovej bezpečnosti (systém signalizácie, systém hav. chladenia atď.),
  • zoznam uzlov, systémov a zariadení majúcich zásadný vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia a početnosť ich funkčných skúšok a kontrol,
  • program prevádzkových kontrol schválený ÚJD a príslušné programy zaistenia kvality a prevádzkové kontroly,
  • protokoly o skúškach pracovníkov a doklady o školeniach a povereniach pracovníkov k činnostiam spojeným s výkonom funkcie, vrátane prehľadu o obsadení zmien,
  • havarijné plány,
  • správa o výsledkoch skúšobnej prevádzky,
  • správa o splnení podmienok jednotlivých súhlasov ÚJD ,
  • ročný harmonogram prevádzky,
  • doklad o pripravenosti jadrového zariadenia a pracovníkov k trvalej prevádzke.  

Vyraďovanie
Pre dlhodobú prípravu a výber stratégie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky sú požadované koncepčné plány vyraďovania a hodnotenie vplyvu vyraďovania na životné prostredie.
Pre povolenie jednotlivých etáp vyraďovania podľa vybranej stratégie prevádzkovateľ predkladá ÚJD na schválenie limity a podmienky bezpečného vyraďovania, program zabezpečovania kvality počas vyraďovania a vnútorný havarijný plán. Na posúdenie predkladá plán etapy vyraďovania, koncepciu vyraďovania na obdobie po ukončení povoľovanej etapy, plán fyzickej ochrany, systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia, program kontrol zariadení, vybrané prevádzkové predpisy, doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov a doklady o poistení prípadne o inej finančnej zábezpeke.

3.1.3.2 Dozorný orgán - ÚJD

ÚJD je nástupcom bývalej ČSKAE. Bol založený 1. januára 1993 a jeho právomoci vyplývajú zo zákona Národnej rady SR č. 2/1993 Z. z. ÚJD je nezávislý štátny dozorný orgán, ktorý podlieha priamo vláde a na čele ktorého je predseda menovaný vládou. Nezávislosť dozorného orgánu od akéhokoľvek iného orgánu alebo organizácie zaoberajúcej sa rozvojom alebo využívaním jadrovej energie sa uplatňuje vo všetkých relevantných oblastiach (legislatíva, ľudské a finančné zdroje, technická podpora, medzinárodná spolupráca, vynucovacie nástroje). K 1.1.2001 bolo na ÚJD zamestnaných 82 zamestnancov. Organizačná štruktúra je znázornená na nasledovnom obrázku:

3132.jpg (44519 bytes)

Obr. 3.1.3.2 Štruktúra ÚJD

V novembri 1999 bol zahájený vývoj vnútorného systému kvality ÚJD, ktorého implementácia umožní kvalitnejšie a efektívnejšie plnenie rozširujúcich sa úloh ÚJD. Vyhlásením predsedu ÚJD ku kvalite bola analyzovaná potreba zabezpečenia vysokej kvality plnenia úloh ÚJD, zodpovednosti voči verejnosti z hľadiska zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Bolo deklarované vedomie vedenia ÚJD, že dokonalé plnenie úloh ÚJD je možné zabezpečiť iba s využitím systému kvality, ktorého budovanie a implementácia má plnú podporu predsedu ÚJD. Zároveň boli stanovené základné princípy budovania systému kvality, ako aj potreba aktívneho prístupu všetkých zamestnancov ÚJD.

V spolupráci s externou organizáciou bola vykonaná analýza možnosti použitia doterajších vnútorných riadiacich aktov ako základu budúcich smerníc kvality. Bol vypracovaný prvý návrh príručky kvality na posúdenie externou organizáciou, ktorá odporučila upraviť štruktúru tak, aby bol uplatnený tvorivým spôsobom štandard ISO 9001:2000. Na základe uvedených odporúčaní bol spracovaný druhý návrh príručky kvality, v ktorom je tiež analyzovaná potreba vývoja nových smerníc kvality pre činnosti, na ktoré sa bude systém uplatňovať. Jednotnou metodikou boli spracované sieťové grafy vybraných činností, ktoré tvoria základ príručky kvality a slúžili k identifikácii potreby úprav doterajších vnútorných smerníc a definovania nových, ktoré budú vypracované podľa jednotnej smernice, ktorej návrh bol spracovaný externou organizáciou.  

3.1.3.3 Úloha dozorného orgánu

V zmysle zákona č. 2/1993 Z. z. ÚJD zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane dozoru nad nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, ako aj nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie. Zabezpečuje posudzovanie zámerov programu využitia jadrovej energie a kvality vybraných zariadení a prístrojov jadrovej techniky a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv týkajúce sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a nakladania s jadrovými materiálmi (viď kapitoly 4.5, 4.7 a 5 ).

V zmysle zákona č. 130/1998 Z. z. ÚJD vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, najmä:

  • vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení a pritom kontroluje, ako sa plnia povinnosti vyplývajúce z Atómového zákona, predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov, dodržiavanie limitov a podmienok bezpečnej prevádzky, systémov zabezpečovania kvality ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení a príkazov vydaných podľa Atómového zákona (viď kapitolu 3.2.2.1),
  • kontroluje dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, v oblastiach upravujúcich požiadavky na jadrovú bezpečnosť, nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a úpravu pre ukladanie a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, vrátane vedenia evidencie a kontroly,
  • zisťuje na mieste stav, príčiny a následky havárií, nehôd a vybraných porúch, a v prípade vyšetrovania nehody alebo havárie iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
  • kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení v jadrových zariadeniach,
  • nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť,
  • hodnotí jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení nezávisle od prevádzkovateľa (viď kapitolu 4.5),
  • kontroluje obsah a precvičovanie havarijných plánov. 

ÚJD vydáva ročné správy o výsledkoch dozorných aktivít a o jadrovej bezpečnosti. Táto ročná súhrnná správa je predkladaná vláde Slovenskej republiky.


3.1.3.4 Medzinárodná spolupráca

Spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE)

Najvýznamnejšiu úlohu vzhľadom k medzinárodnému významu a širokej škály možností technickej pomoci má spolupráca s MAAE so sídlom vo Viedni. V spolupráci s MZV SR Slovenská republika včas a v plnom rozsahu plnila svoje finančné záväzky voči tejto organizácii.

Spolupráca SR a MAAE v oblasti technických projektov je mimoriadne úspešná. Napríklad v roku 2001 SR sa zúčastnila na riešení 5 národných a 26 regionálnych projektov a na niekoľkých vedeckých projektov. V rámci ich riešenia sa uskutočňujú expertné misie zameraných na rozvoj tréningového programu na simulátore, zavedenia správnej laboratórnej praxe pri sterilizácii tkanív v zdravotníctve a na hodnotenie materiálovej degradácii komponentov primárneho okruhu apod.

Významná časť regionálnych projektov sa týkala otázok jadrovej bezpečnosti. V rámci regionálnych projektov sa v SR uskutočňujú stáže zahraničných expertov, semináre, workshopy a tréningové kurzy so širokou medzinárodnou účasťou. Tieto sú zamerané na problematiku stárnutia komponentov JE , radiačnej ochrany, kultúry bezpečnosti a využitia nukleárnych technológií v zdravotníctve.

Spolupráca s Agentúrou pre atómovú energiu pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/NEA)

Dňa 14. decembra 2000 bola Slovenská republika oficiálne prijatá do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Prijatím SR do OECD sa vytvorili predpoklady pre prijatie SR do Agentúry pre atómovú energiu pri OECD (OECD/NEA). Na základe uznesenia vlády SR bola v marci 2001 zaslaná na OECD/NEA oficiálna žiadosť Slovenska o členstvo v tejto organizácii.

ÚJD už v minulosti spolupracoval s OECD/NEA predovšetkým s divíziou legislatívy, kde SR má štatút pozorovateľa. Zástupcovia ÚJD sa zúčastnili na zasadnutí Skupiny vládnych expertov o zodpovednosti tretích krajín za jadrové škody na zasadnutiach vládnych expertov vo výbore pre bezpečnosť jadrových zariadení (CSNI) a vo výbore pre jadrové dozorné činnosti (CNRA).

Spolupráca s Európskou komisiou a krajinami Európskej únie

Zástupcovia ÚJD sa pravidelne zúčastňujú stretnutí vedúcich predstaviteľov jadrových dozorov Európy za účasti zástupcov Európskej únie (CONCERT), zasadnutí skupiny pre bezpečnosť európskych jadrových zariadení (ENIS-G) a pracovnej skupiny štátnych dozorov (NRWG) s cieľom vymieňať si názory na hodnotenie úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Európe.

Jednou z najvýznamnejších aktivít v tejto oblasti boli rokovania spojené s prípravou správy Asociácie západných dozorov (WENRA), ktorá hodnotí stav jadrovej bezpečnosti v asociovaných krajinách. Správa, ktorá bola zaslaná na Slovensko v novembri 2000, v zásade pozitívne hodnotí stav legislatívy v danej oblasti a pokroky dosiahnuté v procese zvyšovania bezpečnosti prevádzkovaných jadrových elektrární. Správa súčasne konštatuje, že niektoré bezpečnostné analýzy, týkajúce sa havárie so stratou chladiva (LOCA) a konfinementu na JE V-1, je potrebné dopracovať. Očakáva sa, že program zvyšovania bezpečnosti JE V-2 bude pokračovať s cieľom realizovať bezpečnostne významné opatrenia. Úroveň bezpečnosti blokov JE Mochovce je porovnateľná s úrovňou bezpečnosti jadrových elektrární prevádzkovaných v západnej Európe.

Bilaterálna spolupráca

Formálna (na základe medzinárodných zmlúv) a neformálna spolupráca je so všetkými susednými štátmi (Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko) ako aj s ďalšími štátmi (napr.: Arménsko, Bulharsko, Nemecko, Francúzsko, Fínsko, Španielsko, Slovinsko, Veľká Británia, USA, Japonsko). Spolupráca je zameraná na vzájomnú výmenu skúseností pri mierovom využívaní jadrovej energie, budovanie systému protihavarijnej pripravenosti, havarijné analýzy a podobne.

Fórum štátnych dozorov nad jadrovou bezpečnosťou krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne typu VVER

Fórum štátnych dozorov nad jadrovou bezpečnosťou krajín prevádzkujúcich jadrové elektrárne typu VVER bolo založené za účelom vzájomnej výmeny skúseností pri budovaní a prevádzkovaní jadrových elektrární typu VVER. Aktivity sú podporované aj MAAE a ďalšími rozvinutými štátmi s jadrovým programom. V rámci Fóra sú založené ad hoc pracovné skupiny zaoberajúce sa aktuálnymi otázkami jadrovej bezpečnosti a štátneho dozoru.

Sieť dozorov krajín s malým jadrovým programom

Sieť dozorov krajín s malým jadrovým programom (NERS) bola vytvorená v roku 1998 z iniciatívy švajčiarskeho dozoru (HSK) za účelom posilnenia spolupráce a výmeny skúseností medzi krajinami s obdobným jadrovým programom. Na činnosti NERS sa ÚJD pravidelne a aktívne zúčastňuje.

Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola