Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 2001


Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola

2.3.2.3 Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti


PSA 1. úrovne pre výkonovú prevádzku

Model PSA 1. úrovne 1.bloku bol spracovaný za účelom analýzy rizika vyvolaného rozličnými iniciačnými udalosťami, aby sa určili prevládajúce postupnosti havárií poškodenia aktívnej zóny. Bol spracovávaný v dvoch modifikáciách, ktoré zodpovedajú dvom referenčným stavom elektrárne: prvá modifikácia vychádzala z technického stavu 1. bloku JE Mochovce k 1. 9. 1996 a druhá modifikácia v súlade s technickým stavom 1. bloku JE Mochovce po plnom zavedení programu bezpečnostných vylepšení.

PSA 1. úrovne pre predmodifikačný stav

Prvá kvantifikácia základného modelu PSA 1. úrovne, ktorý bol vytvorený na základe modelu PSA 1. úrovne pre bloky JE V-2 , ale so stromami udalostí adaptovanými na situáciu v Mochovciach pred zavedením programu bezpečnostných opatrení, bola odovzdaná v 10/98. Výpočty na základe tohoto „Predmodifikačného“ modelu PSA 1. úrovne sú prezentované pre dva prípady:

1.  Bez možnosti vykonania operácie „Feed & Bleed“ na PO - CDF je 1,03.10-3 / rok
2.  S možnosťou vykonania operácie „Feed & Bleed“ na PO - CDF je 6,54.10-5 / rok

PSA 1. úrovne pre post modifikačný stav

Model PSA 1. úrovne bol dodaný firmami VÚJE a RELKO Bratislava s.r.o. za technickej podpory firmy DS&S (bývalá firma SAIC) a nezávislého posúdenia firmou ENCONET. V 4. štvrťroku 2000 bol ukončený projekt PSA pre plný výkon.

Výsledky štúdie PSA 1. úrovne - post modifikačný stav
CDF = 9,28 E-07/rok.

231.jpg (27542 bytes)


Obr. 2.3.1 Porovnanie výsledkov jednotlivých štúdií PSA pre 1. blok JE Mochovce


Tabuľka 2.3.1 dokumentuje výsledky z aktuálnej štúdie PSA 1. bloku z hľadiska podielu jednotlivých iniciačných udalostí.

Tabuľka 2.3.1

Iniciačná udalosť

Popis

Frekvencia

[1/rok ]

% z celkovej frekvencie tavenia AZ

L5

Veľký únik (200-300 mm)

1,86E-07

20,04 %

L1

Malý únik (7-20 mm)

1,60E-07

17,24 %

IFSL

Interacing LOCA mimo HZ

1,07E-07

11,53 %

SGTR

Prasknutie rúrky PG

9,82E-08

10,58 %

L2

Stredný únik (20-60 mm)

8,01E-08

8,63 %

PSL

Únik z kompenzátoa objemu

5,96E-08

6,42 %

L6

Veľký únik (300-500 mm) v slučkách 1,2,3,5,6.

5,87E-08

6,33 %

L6-LOOP4

Veľký únik (300-500 mm) v slučke 4

3,27E-08

3,52 %

LOP

Úplná strata napájania vlastnej spotreby

3,14E-08

3,38 %

RAT

Prechodový jav so zvýšením reaktivity

2,88E-08

3,10 %

L3

Stredný únik (60-100 mm)

2,26E-08

2,44 %

L4

Stredný únik (100-200 mm)

1,83E-08

1,97 %

Ostatné

 

 

4,81 %


Model PSA pre nízkovýkonové hladiny reaktora a odstavený reaktor

Základnou požiadavkou je realizovať SPSA v rovnakom rozsahu ako PSA 1. úrovne vrátane cieľov a využitia SPSA. Na základe identifikácie dominantných minimálnych kritických rezov ako výslednej analýzy modelu SPSA budú určené slabé miesta bloku počas odstaveného reaktora a počas prevádzky bloku na nízkych výkonových hladinách a tým aj doporučené a navrhnuté opatrenia vedúce k odstráneniu týchto slabých miest.

Vypracovanie SPSA modelu musí byť vykonané tak, aby tento model bol plne využiteľný v budúcnosti pre účely: living PSA, monitorovania rizika v reálnom čase (RISKMONITOR), optimalizáciu LaP, 2. úroveň PSA (PSA Level 2), optimalizácie stratégie údržby a testov.

Začiatok projektu bol plánovaný po ukončení PSA 1. úrovne. Zmluvným partnerom je VÚJE Plánovaný termín ukončenia SPSA je 12/2001.

Monitorovanie rizika v reálnom čase - programové prostredie RISKMONITOR

Optimalizácia konfigurácie miery prípustného rizika podľa dovoleného času odstávky (zaistenia) jednotlivých bezpečnostne významných systémov a zariadení je prirodzenou nadstavbou uceleného Projektu PSA (PSA Level 1 a SPSA). Pretransformovaním Post - modifikačného Modelu PSA 1. úrovne a Modelu SPSA do programového prostredia RISKMONITOR získame spoľahlivý nástroj, ktorý umožňuje na základe definovaných hraničných podmienok (frekvencia tavenia AZ-CDF) povoľovať prípustné konfigurácie zaisťovania systémov a zariadení, čím bude splnená a dodržaná prijateľná miera rizika.

Programové prostredie RISKMONITOR predstavuje zároveň užitočný podporný prostriedok pre operatívny personál na BD v rozhodovacích procesoch pri rešpektovaní všetkých zásad definovaných v LaP, ako aj podporný nástroj pre plánovanie zaisťovacích a údržbárskych aktivít v rámci odstávky bloku.

Programové prostredie RISKMONITOR je plánované realizovať po ukončení finálnej kvantifikácie Post - modifikačného Modelu PSA 1. úrovne tak, aby po ukončení Modelu SPSA bol k dispozícii kompatibilný nástroj pre vyššie definované účely.

Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola