Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 2001


Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola

2.2.2.3 Pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti


PSA 1. úrovne pre výkonovú prevádzku

Prvá štúdia PSA 1. úrovne pre JE V-2 bola vypracovaná v rámci aktualizácie bezpečnostnej správy po desiatich rokoch prevádzky slovenskými spoločnosťami RELKO Bratislava a VÚJE v roku 1994.

Ciele štúdie boli nasledujúce:

stanoviť frekvenciu poškodenia aktívnej zóny reaktora (CDF)
identifikovať iniciačné udalosti a havarijné sekvencie, ktoré majú dominantný podiel na poškodení aktívnej zóny reaktora  

Štúdia hodnotila ako pilotný 3.blok JE V-2 na výkonovej prevádzke pre stav bloku v septembri 1993. V štúdii boli uvažované iniciačné udalosti (tranzienty a LOCA), vnútorné požiare a vnútorné záplavy. V PSA boli použité vo väčšine prípadov vlastné špecifické dáta pre jednotlivé intenzity porúch komponentov, v prípade nedostupnosti špecifických dát boli použité publikované generické údaje.

Projekt prebiehal vo dvoch fázach. V prvej fáze bol identifikovaný dominantný podiel elektrického napájania bezpečnostných systémov 2. kategórie zaisteného napájania na CDF. Po vykonaní zmeny projektu, ktorá odstránila zistený nedostatok bol v druhej fáze projektu vytvorený aktualizovaný model PSA ku stavu na 3.bloku v máji 1995.

Výsledky štúdie PSA 1. úrovne pre stav 3.bloku v roku 1995:
CDF = 6,41E-04 / rok


Závery a odporúčania štúdie PSA 1.úrovne:

iniciačné udalosti prasknutie parovodu, hlavného parného kolektora alebo napájacieho kolektora v strojovni na kóte +14,7m majú dominantný podiel na CDF ( 41%),
chyby operátora vykonať nápravne opatrenia v priebehu havárie patria medzi najvýznamnejších prispievateľov k CDF (82,7%),
je potrebné vyvinúť symptómovo orientované havarijné predpisy pre operatívny personál,
inštalovať nezávislé trasy na napájanie PG zo systému superhavarijného napájania

V roku 1995 ukončenú štúdiu hodnotila IPERS misia organizovaná MAAE, ktorá vyzdvihla vysokú úroveň a potvrdila správnosť vykonania štúdie PSA v súlade s medzinárodne uznávanými metodikami.

Model PSA 1.úrovne bol aktualizovaný ku stavu 3. bloku JE V-2 v júli 1997 po vykonaní niektorých doporučených opatrení v oblasti elektrického napájania rozvádzačov, armatúr v systéme demineralizovanej vody a doplnení predpisov pre likvidáciu havárii o najdôležitejšie nápravné akcie.

Aktualizovaný model bol modifikovaný v spolupráci s americkou spoločnosťou SAIC tak, aby bol vhodný na použitie v systéme monitorovania rizika v reálnom čase.

Výsledky PSA po zavedení niektorých doporučených zmien v roku 1997:
CDF = 1,33E-04 / rok


V štúdii bol identifikovaný významný podiel upchatia sitových konštrukcií na saní čerpadiel havarijných systémov chladenia AZ na CDF.

Po uvedení symptómovo orientovaných havarijných predpisov do používania na blokovej dozorni JE V-2 v decembri 1999 a po výmene sitových konštrukcií na saní čerpadiel havarijných systémov chladenia AZ v boxe PG bola aktualizovaná aj štúdia PSA 1. úrovne pre stav 3.bloku JE V-2 k 1.1.2000.

Výsledky po zavedení doporučených zmien v roku 2000:
CDF = 7,36E-05 / rok


Výsledky aktualizovanej štúdie potvrdili, že zavedením novej generácie havarijných predpisov sa znížila frekvencia tavenia AZ o 35,4%. Po zavedení symptómovo orientovaných havarijných predpisov blok spĺňa požiadavku ÚJD na frekvenciu tavenia AZ (obr. 2.2.1).

221.jpg (30196 bytes)


Obr. 2.2.1 Porovnanie výsledkov jednotlivých štúdií PSA JE V-2


PSA 1. úrovne pre nízke výkony a pre odstavený reaktor

V roku 1999 bola ukončená štúdia PSA 1. úrovne pre nízke výkony a pre odstavený reaktor (SPSA). Projekt bol financovaný Európskou Komisiou cez PHARE program a štúdiu spracovalo medzinárodné konzorcium organizácii ENCONET, WESTINGHOUSE ES, KEMA, VÚJE, RELKO, ÚJV Rež. Štúdia slúžila ako pilotná pre sovietske projekty VVER-440/V-213 a predstavuje v súčasnosti najkomplexnejšie pravdepodobnostné hodnotenie rizika na odstavenom reaktore pre VVER-440 . V septembri 1999 ukončenú štúdiu hodnotila IPERS misia organizovaná MAAE, ktorá potvrdila správnosť použitých postupov hodnotenia.

Výsledky a závery štúdie SPSA 1. úrovne:
CDF = 6,44E-04 / rok


Frekvencia poškodenia aktívnej zóny reaktora a paliva je porovnateľná s CDF pre výkonovú prevádzku. Pre zníženie frekvencie poškodenia AZ sa doporučuje rozšíriť prevádzkové predpisy pre normálnu a havarijnú prevádzku na odstavenom bloku. V roku 2000 bola štúdia aktualizovaná z dôvodu vykonaných zmien na zariadení JE V-2.

Monitorovanie rizika na JE V-2 v reálnom čase

V období 1997 až 1999 bol implementovaný na JE V-2 EOOS Riskmonitor za účelom monitorovania rizika v reálnom čase. Projekt bol iniciovaný v spolupráci SE-EBO a ÚJD v roku 1996. Vývoj riskmonitora na JE V-2 prebiehal v spolupráci spoločnosti SAIC a RELKO Bratislava v súlade s NRC metodikou NUREG/CR 5925. V januári 2000 bol EOOS Riskmonitor na JE V-2 uvedený do prevádzky a momentálne je k dispozícii na užívanie aj na blokovej dozorni. Riskmonitor pre odstavené stavy je v skúšobnej prevádzke na odbore jadrovej bezpečnosti a predpokladá sa jeho využívanie najmä na účely plánovania a koordinácie prác počas odstávok blokov JE V-2.

PSA 2.úrovne

V marci 2001 bola ukončená štúdia PSA 2.úrovne pre výkonovú prevádzku a odstavený reaktor na referenčnom 3. bloku JE V-2. Štúdiu vypracovala rakúska spoločnosť ENCONET v kooperácii so slovenskými spoločnosťami VÚJE a RELKO Bratislava a zahraničnými partnermi. V súčasnosti prebieha preverovanie výsledkov tejto štúdie.

Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola