Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 2001


Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola

2.1.2.3 Havarijné analýzy


Prístup k hodnoteniu bezpečnosti je založený na medzinárodne schválených bezpečnostných normách a návodoch, berúc do úvahy príslušné národné predpisy a odporúčania. Návody ÚJD pre bezpečnostné analýzy reaktorov VVER sú považované za osobitne dôležité, pretože stanovujú klasifikáciu iniciačných udalostí, súbor kritérií prijateľnosti a prísnejšie požiadavky na analýzy.

Iniciačné udalosti (a indukované procesy) sú rozdelené do dvoch základných kategórií, očakávané prechodové procesy a postulované havárie. V súlade s medzinárodnou praxou a vyššie uvedenými referenciami, bol aplikovaný špecifický prístup pre vybrané udalosti (Anticipated transient without scram - ATWS, Presurized thermal shock - PTS, úniky rádioaktivity, záťaže na interné štruktúry a vybrané nadprojektové udalosti s realistickým prístupom).

Pre účely hodnotenia bezpečnosti (pre modely ako aj pre špecifikácie scenárov) boli použité oficiálne zdroje údajov JE. Kinetické a difúzne charakteristiky aktívnej zóny boli vypracované osobitne pre BS. Pokrývajú očakávané nepresnosti pre budúcu prevádzku blokov JE V-1 a sú zostavené pre deterministicky konzervatívne i realistické analýzy aktívnej zóny.

Pri hodnotení bezpečnostných kritérií bol použitý systematický prístup, ktorý viedol k explicitnému hodnoteniu každého kritéria prijateľnosti. Zahŕňa (zvlášť pre jednotlivé kritérium) definíciu relevantného konzervatívneho súboru vstupných údajov, nastavenia ESFAS, otváracie a zatváracie tlaky pre poistné a prepúšťacie ventily, atď. Všetky ostatné hodnoty relevantných vstupných údajov a hodnoty modelových údajov boli rozobrané a príslušne prezentované.

Na základe hodnotenia aktívnej zóny a charakteristík bloku (projektové základy, kapitola 4 BS), bolo špecifikované a prezentované rozloženie výkonu a ostatné údaje (relevantné definícii horúceho kanála) v príslušných častiach BS. Obsiahla štúdia kinetických a difúznych charakteristík aktívnej zóny poskytla základný súbor vektorov koeficientu spätnej väzby pre celý rozsah prevádzkových stavov. Pri vypracovávaní charakteristík aktívnej zóny bola použitá metóda, analogická k projektu štandardizovaného opätovného zavážania zóny.

Bol použitý všeobecný postup k aplikácii kritéria jednoduchej poruchy a deterministický konzervatívny prístup k definovaniu scenárov v súlade s odporúčaniami návodu IAEA-EBP-WWER-01.

Boli použité dodatočné konzervatívne predpoklady (prevyšujúce kritérium jednoduchej poruchy), napr. predpokladaná poloha havarijnej tyče zaseknutej vo vrchnej polohe alebo predpokladaná strata vonkajšieho elektrického napájania.

Vo všeobecnosti neboli do scenárov zahrnuté činnosti operátora. Vychádza to z princípu, že automatizované systémy poskytujú dostatok času na to, aby operátor identifikoval havarijné podmienky, analyzoval stav bloku a vykonal príslušné zmierňujúce opatrenie. Interval 30 minút sa považuje za dostatočný.

Bol analyzovaný celý súbor iniciačných udalostí v dostatočnom množstve variantov (prípadov), aby sa pokrylo hodnotenie každého kritéria a odôvodnil výber adekvátneho konzervativizmu analýzy. Dokument BS obsahuje explicitné hodnoty všetkých dôležitých parametrov, s definovaním počiatočných a hraničných podmienok pre každý variant, umožňujúci kontrolu i prípadné zopakovanie analýzy.

Zhrnutie havarijných analýz

Havarijné analýzy boli vykonané v plnom rozsahu postulovaných iniciačných udalostí, s aplikovaním kvalifikovaných metód a praktík. Práca na analýzach je v súlade s odporúčaniami MAAE pre havarijné analýzy reaktorov typu VVER a výber udalostí bol potvrdený porovnávaním s PSA, špecifickou pre elektráreň. Výsledky sú zahrnuté v kapitole 15 BS. Celá BS bola aktualizovaná tak, aby opisovala stav elektrárne a jej bezpečnosť po postupnej rekonštrukcii. Štruktúra je v súlade s praktikou prijatou v mnohých krajinách.

Analýzy ukazujú, že kritériá prijateľnosti sú splnené pre prechodové stavy a havárie, vrátane projektovej havárie (t.j. LOCA 2 x
F 200 mm) a vybraných nadprojektových havárií vrátane LOCA 2 x F 500 mm . Analýzy zohrávajú kľúčovú úlohu v presvedčení, že projekt a implementácia postupnej rekonštrukcie JE V-1 bola úspešná.

Spektrum analýz LOCA ukazuje, že rozsah poškodenia palivového pokrytia je zanedbateľný počas rozsiahleho úniku plynov z hermetickej zóny confinementu (prvých 20 až 30 sekúnd havárie). Pretože tlak v hermetickej zóne nie je vysoký v neskorších fázach LOCA a pretože opatrenia na zníženie únikov boli efektívne, rádiologické dôsledky zostávajú hlboko pod kritériami prijateľnosti. LOCA s veľkým roztrhnutím (t.j. LOCA 2 x
F 500 mm) ako BDBA nevedie k výraznému poškodeniu aktívnej zóny alebo štruktúr hermetickej zóny a rádiologické dôsledky sú prijateľné vo vyspelých krajinách.

Výsledky havarijných analýz ukazujú, že kritériá prijateľnosti sú splnené pre očakávané prechodové procesy, postulované havárie (vrátane havárie LOCA 2 x
F 200 mm) a vybrané nadprojektové havárie (vrátane havárie LOCA 2 x F 500 mm, ATWS, havárie s dodatočným zlyhaním komponentov JE nad rámec kritéria jednoduchej poruchy). Analýzy zohrávajú kľúčovú úlohu v preukazovaní, že projekt a realizácia postupnej rekonštrukcie JE V-1 v Bohuniciach bola úspešná.

Pre nadprojektové (ťažké) havárie je rozsah poškodenia pokrytia palivových prútikov malý počas skorej fázy havárií, keď dochádza k rozsiahlemu úniku plynov z hermetickej zóny. V neskorších fázach havárií, v dôsledku prijatých opatrení na zníženie únikov, celkové rádiologické dôsledky havárií nie sú vysoké a zostávajú pod limitmi stanovenými v súlade s predpismi platnými na Slovensku.

Predchádzajúca kapitolaPredchádzajúca stranaOBSAHNasledujúca stranaNasledujúca kapitola