Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 1998

4.6.3 Monitorovanie radiačnej situácie prevádzkovateľom


4.6.3.1 Radiačná kontrola v jadrových zariadeniach SE, a.s.

Systém radiačnej kontroly v jadrových zariadeniach a ich okolí je veľmi dôsledný, kvalitný a spoľahlivý proces. Možno ho rozdeliť na dve časti:

Radiačná kontrola v jadrových zariadeniach predstavuje súbor organizačných a technických opatrení. Ich cieľom je hodnotenie radiačnej situácie pracovného prostredia v jadrovej elektrárni, kvality technologického procesu jadrovej elektrárne (tesnosť zariadení, hromadenie aktivity v zariadení a iné), hodnotenie, usmerňovanie a plánovanie expozície osobných dávok zamestnancov v jadrovej elektrárni, včítane hodnotenia vnútornej kontaminácie osôb a povrchovej kontaminácie plôch a zariadení. Údaje z monitorovacej siete sú poskytované aj niektorým susedným štátom.

Ochrana pred ionizujúcim žiarením zamestnancov v jadrových zariadeniach je založená na stálom dohľade na pracovné podmienky spolu so sledovaním ich dávkovej záťaže a lekárskom sledovaní ich zdravotného stavu.

Hodnotenie radiačnej situácie v pracovnom prostredí sa vykonáva stabilne namontovanými snímačmi dávkového príkonu žiarenia gama, objemovej aktivity aerosólov a plynov a dopĺňa sa meraním spomínaných parametrov pomocou prenosných prístrojov. Hodnotenie, usmerňovanie a plánovanie osobných dávok sa vykonáva podľa základných princípov radiačnej ochrany tak, že všetky činnosti, ktoré by mohli viesť k osobným dávkam, musia byť zdôvodnené, optimalizované a limitované. Monitorovanie osobných dávok sa vykonáva filmovým dozimetrom, termoluminiscenčným dozimetrom a signálnym dozimetrom s možnosťou operatívneho vyhodnotenia osobných dávok. Súčasťou monitorovania zamestnancov je aj vyšetrovanie zamestnancov na vnútornú kontamináciu. Na obr. 4.6.1 je zobrazený vývoj priemerného kolektívneho dávkového ekvivalentu na jeden blok SE-EBO.

Obr. č.4.6.1: Priemerný kolektívny dávkový ekvivalent na jeden blok SE-EBO

4.6.3.2 Systémy kontroly emisií do atmosféry a hydrosféry

Obr.č. 4.6.2 Výpuste vzácnych plynov z V-1

Obr.č. 4.6.3 Výpuste vzácnych plynov z V-2

Výpuste do ovzdušia sa monitorujú kontinuálne meracími prístrojmi umiestnenými na ventilačných komínoch. Tieto zariadenia kontinuálne monitorujú aktivitu plynov, aerosólov a jódu. Okrem toho sa trvalé odoberajú aerosóly, ktoré sa následne analyzujú gamaspektrometrický a stanovuje sa v nich obsah alfa nuklidov a Sr 90.

Výpuste do hydrosféry sa kontrolujú kontinuálne pre potreby zaznamenania odchýlok od normálneho stavu. Pre účely bilancovania slúžia kontinuálne odbery vzoriek vypúšťanej vody pre stanovenie sumárnej beta aktivity, trícia, gama spektra, Sr 90 a Pu

4.6.3.3 Monitorovanie vplyvu na životné prostredie

Súčasťou radiačnej kontroly jadrových zariadení je hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových elektrární na okolité životné prostredie. Hodnotenie vplyvu prevádzky jadrových elektrární na životné prostredie sa začína vlastne už predprevádzkovým monitorovaním rádioaktivity na uvažovanom stavenisku jadrovej elektrárne a jeho okolí. Získaný súbor hodnôt slúži potom k reálnemu porovnávaniu vplyvu prevádzky jadrových elektrární na životné prostredie.

Vplyv jadrovo-energetického zariadenia na životné prostredie monitorujú a dokumentujú Laboratória radiačnej kontroly okolia. Rozsah kontroly stanovuje monitorovací program, v ktorom sú záväzné určené minimálne počty a druhy sledovaných zložiek životného prostredia. Z hľadiska možného vplyvu jadrovo-energetického zariadenia zložkami životného prostredia, ktoré sa sledujú, sú vzduch, voda, pôda a nadväzne poľnohospodárske produkty ako súčasť potravinového reťazca pôsobiaceho na človeka. Ročne sa odoberá viac ako 1 150 vzoriek zo životného prostredia.

Pre skvalitnenie kontroly vplyvu prevádzky jadrových zariadení na ich bezprostredné okolie je vybudovaný teledozimetrický systém. Teledozimetrický systém je riadený pomocou výpočtovej techniky a umožňuje odoberať vzorku aerosólov, rádiojódu, hodnotu dávkového príkonu v danej lokalite a meteorologické údaje. Dohodnuté výsledky monitorovania teledozimetrickým systémom sú on-line prenášané do KKC ÚJD.

Výsledky priamych meraní v stabilných monitorovacích staniciach ako aj výsledky vyhodnotenia vzoriek z okolia ukazujú na to, že prevádzkou reaktorov v JE Bohunice nie je ovplyvnené okolité životné prostredie.

Pre zhodnotenie vplyvu JE Bohunice na okolité obyvateľstvo, vzhľadom na malé množstvá výpustí do ovzdušia aj vodných tokov, sa analyzuje dávková záťaž obyvateľstva na základe reálnych výpustí rádioaktívnych látok za jednotlivé roky s prihliadnutím na skutočnú meteorologickú situáciu podľa údajov z meteorologickej stanice SHMÚ v Jaslovských Bohuniciach.

Táto analýza sa vykonáva pomocou štandardizovaného výpočtového programu RDEBO, ktorým sa počíta individuálny dávkový ekvivalent (IDE). Z výpočtov vyplýva, že oblasť s najvyššou úrovňou efektívnych dávkových ekvivalentov sa nachádza v smere prevládajúcich vetrov v tejto oblasti, t.j. JV od JE Bohunice vo vzdialenosti 3- 5 km a kritickú vekovú skupinu tvoria dojčatá. Výsledky výpočtov sú uvedené v Tab. 4.6.3.3.

Tabuľka 4.6.3.3

Rok

IDE [Sv]

dojčatá

dospelí

1990

2,618E-5

5,439E-6

1991

1,358E-5

2,581E-6

1992

1,241E-6

3,642E-7

1993

5,038E-7

2,018E-7

1994

4,034E-7

1,410E-7

1995

1,541E-7

5,939E-8

1996

4,64E-7

1,91E-7

1997

3,71E-7

1,55E-7

Tieto IDE sú podstatne nižšie ako IDE, ktoré dostanú obyvatelia z prirodzeného pozadia. Individuálny dávkový ekvivalent z prirodzeného pozadia v okolí JE Bohunice 100 - 10 000 krát vyššia hodnota ako hodnoty uvedené v tabuľke.

Okrem kontroly samotných jadrových zariadení si kontrolu vplyvu prevádzky jadrových zariadení na životné prostredie zabezpečujú dozorné orgány (ŠZÚ).

Centrum ochrany zdravia pred žiarením vykonáva monitorovanie integrálnych dávok v systéme monitorovacích bodov v okolí JZ metódou TLD, diskontinuálne merania dávkových príkonov v systéme monitorovacích bodov v okolí JZ, monitorovanie aktivity koróznych a štiepnych produktov v spádoch, aerosóloch, pitných, povrchových a podzemných vodách, v pôde, sedimentoch, poľnohospodárskych produktoch a potravinových článkoch vyprodukovaných v okolí jadrového zariadenia, náhodné paralelné analýzy aerosólov v exhalátoch a vzoriek zo zberných nádrží odpadových vôd pred vypustením.

Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete (SÚRMS) je stála výkonná zložka Komisie vlády SR pre radiačné havárie, ktorá zabezpečuje metodickú prípravu zložiek monitorovacej siete a ich jednotný postup pri monitorovaní radiačnej situácie.

SÚRMS je vytvorené v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave a je jeho súčasťou. Vedúceho SÚRMS menuje na návrh ministra zdravotníctva SR predseda Komisie.

V čase mimo radiačnej havárie je SÚRMS podriadené ministrovi zdravotníctva.

SÚRMS tvoria nasledovné zložky, ktoré sa podieľajú na monitorovaní radiačnej situácie v SR:


<<             Verzie správy Vecný odkazovač O B S A H Použité skratky Pripomienky             >>

Zdroje pôvodného textu správy:
Copyright © UJD SR, 1998
Copyright © SE, a. s., 1998


Text je totožný s originálnym prekladom
Tvorba WWW stránky (bez jazykovej a odbornej úpravy):
Copyright © INFELEN, 1998