Národná správa Slovenskej republiky o stave radiačnej a jadrovej bezpečnosti , september 1998

2.2.4 Programy zvyšovania bezpečnosti blokov V-2


Od uvedenia blokov V-2 do prevádzky bolo vykonaných viac ako 300 modifikácií hardwaru i softwaru. Hlavným výsledkom prvého komplexného programu zvyšovania bezpečnosti, vyvinutého v roku 1986 a aktualizovaného v roku 1987, je vykonanie množstva vylepšení na zariadeniach, redundantnom elektrickom napájaní, meraní a regulácii, požiarnej ochrane a seizmickom zodolnení.

Na ďalšie zvyšovanie bezpečnosti blokov V-2 v Bohuniciach sú určené nasledujúce ciele:

Pravdepodobnostný prístup sa stal aj na blokoch V-2 základom pre ďalšie úvahy o zvyšovaní bezpečnosti. Je založený na štúdiách PSA vyvinutých v spolupráci expertov prevádzkovateľa, výskumného ústavu VÚJE Trnava, a.s. a RELKO, s.r.o. Metodika PSA bola preverovaná, odsúhlasená a vysoko ocenená Peer Review misiou MAAE v januári 1995 tak v oblasti vstupných dát ako i v oblasti technického prístupu. Vypočítaná hodnota CDF pre 3. Blok je 6,41. 10-4 / reaktor.rok. Zavedením symptómovo orientovaných havarijných predpisov (v spolupráci s firmou Westinghouse) a modifikáciami systému superhavarijného napájania sa zníži CDF na 7,84 . 10-5 / reaktor.rok. Z pravdepodobnostného hľadiska sú stanovené nasledujúce ciele:

Na dosiahnutie týchto cieľov je spracovaný "Program modernizácie a zvyšovania bezpečnosti blokov V-2. Časový harmonogram realizácie programov zvyšovania jadrovej bezpečnosti na blokoch V-1 a V-2 v Bohuniciach však musí zohľadňovať požiadavky na rovnomerné rozloženie finančných nákladov a ľudských zdrojov. Program je bližšie popísaný v kapitole 5.4.


<<             Verzie správy Vecný odkazovač O B S A H Použité skratky Pripomienky             >>

Zdroje pôvodného textu správy:
Copyright © UJD SR, 1998
Copyright © SE, a. s., 1998


Text je totožný s originálnym prekladom
Tvorba WWW stránky (bez jazykovej a odbornej úpravy):
Copyright © INFELEN, 1998